Slovensko

Symbolický názov pre akciu symbolizujúcu počasie na začiatku februára. Lebo uragán nad pásmom lesa a prílev teplého oceánskeho vzduchu od severozápadu, samozrejme s dažďom aj vo vyšších polohách, ma spoľahlivo zahnali zas raz viac na juh, do závetria. Do Štiavnických vrchov, kde o snehu už len spomienky kolujú. Čiapka aj vetrovka išli do batoha, len čo som v Hronskej Dúbrave z vlaku zliezol, a ešte že celý deň ozaj fúkalo, inak by som sa dobre uvaril. V pláne bol taký improvizačný okruh cez Kozelník, Rejchard, okolo dediny Močiar z troch strán a�

No, v nedeľu ráno by sa dalo z Tureckej z parkoviska. Lebo sobotný front odišiel a nechal pár cenťákov vlhkej vaty na mokrom ničom. Aspoň to vyzeralo ako zima. Ale potiahol som peši až tesne pod Salášky (po zjazdovke), aby mi nenavlhli pásy. Lebo ani v tej mrazničke zvanej Turecká nebolo zrána ktovie ako podnulovo. Od nádrže som to dal smerom hore po žltej, aby som vedel, kade sa budem vracať a ako to tam vyzerá. Vyzeralo to dobre ráno na výšľap, no popoludní lyžovateľne už len po spodok traverzu. Na zjazdovke tesne nad nádržou už boli povyorávané kame

Kto jazdí cestu v okolí Žiliny, dobre vie, že ísť sa povoziť smerom na Rajec nie je nič moc. A niekedy aj dosť adrenalín – cesta úzka, krajnica žiadna a premávka hustá furt. Našťastie sú tu bočné cesty, také medzidedinské spojky, ktorými sa to dá čiastočne obabrať. Ich benefitov je pritom viac. Okrem toho, že sú spravidla o dosť tichšie ako hlavná I/64, človek aj natrénuje, lebo preskakujú cez pahorky sériou krátkych, ale niekedy poriadne jedovatých stúpaní. K tomu rozhľady ako čerešnička na torte – ten najpanoramatickejší je aj najnovšie

Je to jednoduché – po vianočných dažďoch poriadny mráz a hrebene našich Fatier sú hneď vhodnejšie pre korčule ako pre lyže. Medzi stromami síce vietor niečo sypké naukladal, ale hrebeňa Krivánskej Malej Fatry medzi Suchým a Osnicou sa to samozrejme netýka. Ten je teraz fajný na pobehovanie v maratónkach, citlivejšie povahy dajme tomu, že nasadia mačiatka. Nevytiahol som ich ale, drsné to bolo a parádne to držalo. To medzi Suchým a Malým Kriváňom, inde asi podobne. Začal som ale z Turčianskych Kľačian, užil som si betónové lúky nad dedinou a poto

Pozor! Toto nie je fikcia, toto je krutá realita, keď jedného nešťastníka počasie dohnalo k zúfalým činom. Lebo nad pásmom lesa ľad, v lese len hlina, nechcel zúfalec nohy a chlpaté lyže ešte viac ničiť, ako už mal. A prišla neodolateľná ponuka povoziť sa na bežkách okolo Skalky, a že mu aj výstroj požičajú... Tak to riskol, veď tam ho nik nepozná (kruto sa mýlil, ultráši sú všade). Lebo nie, že by na bežkách nikdy nestál... Pred 30 rokmi. Ale to sa nezabúda, ako bicyklovanie. Vraj. Síce jeden nemenovaný Vetroplach hneď rýpal, že tie jeho chl

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline.

Doslova – lebo na krajinu podobnú tej fínskej sa zmenila Turčianska kotlina po koncoročných a novoročných lejakoch. Keď dočasne prestalo čliapať a nočný vietor pred ďalším frontom aspoň trochu osušil cesty, vytiahol som zimák, šmaril ho do vlaku a davaj! Sa mu chudákovi ani nesnívalo, že si na staré kolená spraví kilometrický osobák, lebo nepamätám, že by som na ňom takmer stovku dal niekedy. Ostatných 20 rokov isto nie. Tak sme si teda užili s deduškom. Lebo v podhoriach blato, niekde v stredných výškach tiež, potom vyššie kašan, do Tatier sa m

Rýchlo a zbesilo to zbehlo, čo? Zas je tu Silvester, výzva pre tých, ktorí behajú pravidelne - raz ročne. Ale jasné, že aj pre ostatných, pravidelnejších. 42. raz sa koncoroční bežci zliezli zo širokého okolia do Vrútok pred stanicu, že rýchlo a zbesilo podupú pešiu zónu a susedné ulice. A ako je (žiaľ) zvykom v posledných rokoch, znovu v takmer ideálnom bežeckom a nie koncoročnom počasí. Čiže žiadne snehové záveje, podklzovanie na každom kroku a mrznúce sople v nose, ale príjemné predjarie. Z miernej rannej podnuly sa teplota do štartu vyšplhala na m

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov 

Pozor, toto nie je aktuál, toto je doják, ako sa veci môžu rýchlo zvrtnúť. Navyše spred viac ako týždňa – keď bola nedeľa, koniec začiatku zimy. Lebo ešte zimná rozprávka, ale popoludní už malo začať oteplenie. Deň sivý, nízko zamračený, ale bez vetra a v príjemných mínusových teplotách. Čiže výhľady žiadne, fotky tiež všetky na jedno kopyto, vo všetkých odtieňoch sivej, ale nevadilo. Urodil sa plán potrénovať „prechodové zručnosti“ na hrebeni Veľkej Fatry. Pohodlne, klasicky: od vlaku z Rybárpoľa pešibusom do Hrabova, odtiaľ na Smrek

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný

Rozmýšľal som, ako toto nazvať. Možno by lepšie pasovala „Ladomerská potkýnačka“. Majo skončil na zemi tuším dvakrát a strarý, dýchavičný pes s huspeninovými nohami sa potkýnal celý čas. Hlavne ale išlo o tú dobrú, aj keď ešte nie dlhú tradíciu - príjemne si skupinovo pobehať takto koncom jesene (teraz koncom novembra). Viac turistika ako beh, viac zima ako teplo. Akurát, že z „partie huspeninového psa“ sme ostali teraz len dvaja - aj preto, lebo toto bolo veľmi rýchle rozhodovanie zo soboty na nedeľu, keď nápor Arktídy mal v nedeľu poľaviť,

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Mali sme ju tu na Vetromagu už párkrát – odkazy sú dole. Ale vždy v kombinácii, alebo len ako nástupnú dolinu k vyšším cieľom. Teraz bude za hviezdu sama - a právom. Spolu so susednou, známejšou (a vyasfaltovanou, takže navštevovanejšou) Gaderskou je to jedna z najkrajších veľkofatranských dolín. Najmä kvôli niekoľkým užším, kaňonovitým úsekom so skalnými stenami na dne a mnohým skalným bralám, stenám a vežiam, dvíhajúcim sa nad koruny stromov na svahoch. Aj jedno skalné okno vidieť priamo z cesty. Ešte jeden rozdiel je tu oproti Gaderskej,

Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako