160916 Tatry run and roll

Výstup na Rysy za 24 hodín , alebo pokus o prebehnutie Západných Tatier, Červených vrchov, Vysokých Tatier a Belianskych Tatier naľahko a bez spania. Najnovší počin z tvorivej dielne SBH (Spolok Bratislavských Huncútov - Sekér, Brestovanský, Hinca). Inšpiráciou na dobrodružstvo tohto typu boli články na Vetroplachmagazin.sk. Dva články o obehnutí Vysokých Tatier a jeden o prebehnutí sa zo Spálenej po Brnčalku. Všetko pekné a hodnotné špacírky, hodné nasledovania.

Otváram obľúbený hikeplanner a skúmam, ako by sa tie Tatry dali prebehnúť po turistických značkách skrz naskrz. Maľujem ideálnu lajnu krížom cez celý masív ZT, VT a BT. Bobrovec, Sivý vrch, Roháče, Ornak, Červené vrchy, Svinica, 5 Stavov Poľských, Morskie Oko, Rysy a z Rysov čiastočne nadväzujem na Maťov projekt 12CH v opačnom smere až po Ždiar. Hikeplanner vyhadzuje čísla 100km/10000m. Trasu kúskujem na etapy.

K etapám pridávam časy a vychádza mi to na cca 24 hodín, spomienkový optimizmus pracuje naplno. Východ slnka na Rysoch a raňajky u Viktora. Keď chceš Pána Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Najskôr rozosmievam Bresťa a Braníka, milovanú, nič netušiacu Zuzku to naopak privádza k plaču. O svojich plánoch totiž nestačí rozprávať s len Pánom Bohom a kamarátmi, dobre je o nich aj doma niečo povedať.

Štart 17:09 v Bobrovci. V peknom večernom svetle sa pohodlne docapkáme na Babky. Slnko nás sprevádza až po Brestovú. Po Brestovú je to aj pekné behavé. Na Skriniarkach na nás sadne tma, hnusná hmla a trochu začne pofukovať. Z behu sa stáva chôdza striedajúca popoliezanie. Vynechaná večera mi berie náladu a prichádza kríza. V tej hustej hmle sa zle zaostruje, ťažší terén núti byť stále v strehu. Na Pacholi stan, v Baníkovskom   sedle ďalšie tri, na Baníkove zase dve múmie v spacákoch. Všetci pekne driemu v závetrí, v teple, aj mne sa drieme, smädný som, hladný som, zima mi je, ešte aj tie reťaze sú mokré. Nechce sa mi. Takto si nad sebou poplačem zo 4 hodinky. Všetok nárek a sebaľútosť nakoniec odchádza pri Jamnickom plese. K  plesu zostupujeme z hrebeňa po vodu. Späť na hrebeň sa dostávame pod Hrubým vrchom. Hmla sadla do doliny, mesiac osvetľuje chodníček, hneď je na svete krajšie.

Za Klinom odbočka na Ornak. Zostup z Ornaku na schronisko Ornak odporúča desať z deviatich ortopédov na preliečenie boľavých kolien. Po 12 hodinách občerstvenie a oddych, chata ešte spí, tak len doplníme vodu a z vlastných zásob plníme brucho a fičíme späť na hrebeň. Čaká nás Temniak. Výstup nám spríjemňuje vychádzajúce slnko, ručiaci jeleň a pasúci sa macko na čučoriedkach neďaleko chodníka. Keď nás macko zočí, otočí sa k nám zadkom a predvedie nám, ako sa beží ultra v čučoriedkach. Nasleduje najkrajšia pasáž, Červené vrchy. Až pod Svinicu hrebeň ideálny na ranné prebehnutie sa.

Na Temniaku sa k nám pripojí Poliak v elegantných elastačkoch, Aleksander. Spovedá nás: „kamže chlapci, kam?“ – „na Kasprov“, „a potom?“ – „Svinica“, „a potom?“ – „Morskie Oko“, „a potom?“ – „Rysy“. Na miesto ďalšej otázky a potom? nasleduje lakonické „a kurwa“ . Naše tempo mu vyhovuje a po polievke a pivku na Kasprovom nás sprevádza až po Morskie Oko. Úsek Svinica - sedlo Zawrat označuje Aleks za svoj najväčší extrém. Pre nás je extrémom chodník plný ľudí na úseku 5 Polských Stavov - Morskie Oko - Czarny Stav. Od Morskieho Oka čerešnička na torte, na 4km prevýšenie 1150m, neviem sa dočkať, presne takéto mám rád, stehna pracujú na plný výkon. Viem, že som. Nad Czarnym Stavom aj ľudí ubudlo. Na úrovni Žabieho koňa už niet skoro nikoho a na Rysoch úplná samota. 24 hodín na nohách.

Spoločnosť nám robia len tatranskí velikáni, prevaľujúca sa oblačnosť a zapadajúce slnko. Už druhýkrát na tomto výlete. Úžasné, cítim sa ako malý princ na planéte B 612, stačí len stoličku posúvať. Pri zostupe kamenným mordorom nás k sebe ako magnet pritiahne oáza slobody, pekných dievčat, neopakovateľnej atmosféry, dobrého jedla a pitia. Chata pod Rysmi, genius loci celých Tatier. V chate teplo, útulne, v prázdnej jedálni éterická bytosť hrajúca na piane melancholické melódie. Améliu z Montmartru strieda Ennio Morricone a na záver dáva niečo veselé a dynamické, aby sa nám po tej žule dobre poskakovalo. Do toho regeneračné orosené s gulášom. Joj chlapci, dobre sme sa prevetrali. Ťažko, preťažko sa odchádza.

Po 27 hodinách sme na parkovisku Popradské pleso zástavka. Na prvý pokus to nebolo najhoršie, ani Kolombus na prvý raz neobjavil Ameriku. Doma nad tým časom neveriacky krúti hlavou aj slimák Shelby (obľúbená postavička malej Dianky zo seriálu Včielka Mája). Nech si Shelby krúti hlavou koľko chce, my sme vysmiati, šťastní a spokojní. A tam, kde sme boli spokojní a šťastní, tam sa radi vrátime s úsmevom späť. Čo najskôr.

Vďaka rosničke Helmutovi za aktuálnu predpoveď počasia a kamzíkovi Žifovi za udávanie tempa na posledných 7km a za odvoz do civilizácie k naším láskam.

Výlet v číslach – 79km/7600m hore/7100m dole/ 27hod.

Martin Sekér

foto: Martin Sekér, Baranislav Hinca (BH)

PS: po takom behu, by som tie moje kolená mohol dať rovno do kapustnice. (Kalfo)