Slovensko

Bol som na tej prvej ( 2022 ) a bol to poriadny mordor. Jediné šťastie, že nezapršalo – hovoril som si vtedy. Rovnako teraz, lenže odvtedy páchatelia túto ohavnosť doviedli do dokonalosti, najmä čo sa týka jej nebehateľnosti. To znamená, že trasu poťahali po ešte strmších svahoch, často bez chodníkov, celé to otočili do protismeru, aby to najhoršie bolo na konci, objednali a rozhádzali ešte viac lístia, aby lepšie zakryli všetky kamene, korene a konáre. Takže behať sa často nedalo ani po rovine či z kopca. Keď k tomu pripočítame zimu, tmu, legend�

Leto v nenávratne, znovu do roboty - za temnoty. Z roboty to tiež o chvíľu lepšie nebude. Skracujúce sa dni a klesajúce teploty, a aj tie víkendy ako na potvoru usmoklené, že? Zase nám raz zrušili babie leto. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť! Preto všetci zrazu riešia membrány, blikačky s radarmi, goráčové návleky, šírku a dosah svetelných kužeľov, blatníky, rukavice, aaaaach jo... Blatá už neschnú, tak do terénu sa mi akosi nechce, obaľovať bajk ako rezeň do hnedého trojobalu. Stačí, že na spodnej rámovke mám ešte pozdravy spred dvoch, t

Po silných búrkach v polovici septembra sa Mlynskou dolinou a jej Pivovarským potokom prehnala blesková povodeň a trochu to tam „upratala“. Potok si na pár miestach preložil koryto, najmä v spodnej časti červeno značeného chodníka, hneď nad chatami. Aj parkovisko trochu „upravil“ a pobabral pár kusov vybavenia ferraty. Bežala zbierka na Donio.sk a jesennú sezónnu uzáveru využili dobrovoľníci na pár nevyhnutných opráv a aj úprav chodníka. Potom už jelene doručali, tak od 1.11. je ferrata otvorená znovu, je komfortne priechodná v celej dĺžke: niečo

Skoro rovnaká ŠUPa to bola ako vlani a predvlani a predtým... Zasadená do krásneho, pestrého, strakatého a behavého prostredia okolo Banskej Štiavnice. Už som sa naučil, že žiadny pomaličký komunitný pobeh na záver sezóny (ktorá inak vôbec nekončí), ale kruté boje o bohaté ceny vpredu a krutý boj s kameňmi pod lístím a zostatkovým alkoholom vzadu. Neoddýchol si teda žiadny pozvaný – a že je toto akcia len pre VIP a ozaj na pozvánky, to je ďalšie jej špecifikum. Lenže to najväčšie je ozaj to, že aj keď je to len detské ultra (teraz 57 km /

Tradičné jesenné preteky horských nosičov sa konali 26.10.2025 na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Stretla sa bohatá účasť 61 mužov a 49 žien.(Pred rokom 62+30) Ženy niesli tradičných 20kg, na mužov čakali sudy piva, ktoré spolu s krosnou vážia 70kg čo je o 10kg viac ako býva štandardný náklad na týchto pretekoch. Táto váha už nie je pre začiatočníkov ale napriek tomu si s ňou toto početné štartové pole poradilo výborne. Aj keď so sudom sa predsa len už nebeží tak ako so šesťdesiatkou, víťazný Števo Šuster s ním hore vybehol za úžasných 1:

Z Trenčína do Ilavy, ale pretože na mtb, tak pekne podhorím Bielych Karpát, a pretože výlet, tak nie aby to bolo len hluché drtenie kilometrov, snažil som sa po trase „vyzobať“ nejaké miestne zaujímavosti. Slnečná, ale v porovnaní s predošlými dňami poriadne studená sobota sa vyskytla začiatkom októbra, tak FIANDRE CABRIO poslúžilo verne a dokonalo. Na to, ako len pár dní predtým pršalo, som sa divil, ako bolo na lesných cestách sucho. Pretože tu v lesoch prevládajú hlinačky, bol som aj rád. Len občas mláky boli - pohodlne obíditeľné. A vzduc

Fakt som nevedel, ako inak tento okruh nazvať :-) Proste som vyrazil z BB na východ ponad ľavý breh Hrona a po otočke v Dubovej som sa vrátil ponad pravý breh. Samozrejme nie priamo popri rieke, ale kľukatením po cestách v podhorí. Smerom tam cez Ľubietovú a Brusno, smerom nazad cez Ráztoku, Pohronský Bukovec a Hiadeľ. Aj nejaké okresné a lesné asfalty boli, ale nešlo mi o to, úplne sa im vyhnúť – skôr o overenie vhodnosti tej „návratovej“ časti, ktorú som začiatkom leta, pri „zjazde“ dole Horehroním, už nestihol (report TU ). Isteže, dal by sa

Tak nazval hlavný páchateľ Paťo Mikuš druhé tohoročné (a celkovo štvrté) kolo šialenstva so spoločným menom Slovenský Ultra eXtrém, čiže SUX ( stránka tu ). Poriadna partizánčina a pankáčina, tentokrát na severe Volovských vrchov. V povinnej výbave bola len mapa v smartfóne, dopredu bol známy len štart a že budú nejaké dve občerstvovačky. Strašné rozmaznávanie inak – praotec tohto športu na Slovensku Johnny Pristach na Strážovskej motanici 2016 krmelce ZAKÁZAL a vraj bol vtedy aj nasrdený na Majciho, ktorý jeden na vlastnú päsť na Boškovi

Možno posledný horúci víkend, ale rána už aj tak hmlisté a chladné. Je po lete, v Banskej Štiavnici a okolí už nie sú také hordy turistov, a teda aj áut je menej. Okrem hlavných ťahov je v okolí bývalého banského mesta dostatok úzkych a tichých, zväčša kopcovitých okresiek, s povrchom viac – menej jazditeľným, často čerstvo opraveným. To všetko treba využiť! Takže štart aj cieľ v Hronskej Dúbrave (lebo vlak) a naplánovaných šesť úsekov „tam a nazad“ – sám som zvedavý, na koľko z nich bude čas. Niektoré z nich čiastočne pozná

Štiavnické vrchy - Sklené Teplice - Teplická dolina - Bralce. V ústí Teplickej doliny, na pomedí katastrov obcí Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi, sú dve prírodné rezervácie. Szaboova skala a Bralce. Dnes sa pozrieme na Bralce, odporúčania od kamarátov sme mali pozitívne. Zo Sklených Teplíc, kde sme pár dní bývali, je to na skok, a tak vyrážame. Parkujeme pri ceste (foto) pri autobusovej zastávke, je tu tabuľa s kvalitnými informáciami (foto). Najprv ideme kúsok po hlavnej ceste a z nej odbočujeme na zelenú značku vpravo. Na začiatku túry sme mali ob

Sedlo Zbojská – Čertova dolina – Kučelach – Fabova hoľa – Pohronská Polhora. Zbojnícka skupina Jakuba Surovca operovala v okolí ani nie dva roky (1739-40), a aká je z toho legenda! Hlavne pre turistiku využiteľná, takže som tiež využil Náučný chodník Jakuba Surovca, na úvod. Je to atraktívny okruh cez krásnu, divokú Čertovu dolinu, so začiatkom aj koncom v sedle Zbojská, takže som naň naskočil priamo z autobusu. Nebol som tu už takmer 15 rokov, takže som často porovnával (starý report TU ). Miestne chodníky tu boli kedysi značené symbolom skrí�

Presnejšie zo Svitu do Podturne, po lúčnych a lesných cestách v podhorí Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Obchvatom Smolníka (995 m) do Lopušnej doliny, ponad Šuňavu a Važec ku železničnej stanici vo Východnej, ponad Biely Váh po cyklotrase k Čiernemu Váhu pri Kráľovej Lehote a poza Mních (1150 m), Selnice (1244 m), Zápač (884 m) a Kameničnú (928 m) do Liptovského Jána. Nenáročné jazdenie, lebo ozaj buď po lúkach, alebo po dobrých lesných cestách. Len zopár krátkych, rozbitejších, strmších úsekov, kde treba dobré nohy a techniku. V prvej čas

Keď sa vlani H100 zmenšila na KT, som si zafrfľal, že to nie je „dospelá“ stovka. Teraz bez tréningu som bol naopak dosť rád. Aj niečo kratšie (detské) by som bral namiesto týchto „tínedžerských“ 78 km. Ale som sa teda aspoň pokúsil pripomenúť nohám, čo je to „behať“. Asi 5x, od júlovej Stíhačky. Telo si vraj pamätá, netreba to s tréningom preháňať – skôr si intenzívne predstavovať, aké to je, behať. Tak som si. Takto vyladený som v piatok večer naložil do Červeného Šípa jednu hyenu a jeden „predvoj zadného voja“, smer Kokava nad

Znovu sa objavila požiadavka na „sprievodcovské služby“, a zároveň bolo treba zvoliť lokalitu, ktorú svojimi búrkami nezasiahne a nezamočí prechádzajúci front. Takže padla voľba na južnú časť Žiaru medzi Turčianskymi Teplicami a Handlovou, kde je na mrte pevných (aj asfaltových) lesných ciest a už ten kút máme tu na Vetromagu viackrát zreportovaný (odkazy sú dole). Technicky to nie je náročné jazdenie, zato ale ani výhľadov nie je veľa, väčšinou sa ide lesom. No také príjemné je to, že sa môžu dvaja vedľa seba v pohode vykecávať za jazdy.

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.