Čo nové medzi Chopkom a Prašivou?

V polovici apríla jar udrela plnou silou do slovenských dolín, čo je ale horšie, začala sa štverať aj do kopcov, zatiaľ plných snehu. No čo, treba sa zmieriť a lyže pomaly pripraviť na letný spánok, ale predtým ešte nutno využiť podmienky. Nízkotatranský hrebeň ešte dlho bude biely, zaujímali ma hlavne podmienky v nižších výškach a v lese, kde síce od januára tiež nakydalo poriadne, ale predsa len... Plán bol jednoduchý - využiť peknú nedeľu čo najdokonalejšie na dlhší pobyt na pásoch, vyraziť z Trangošky na hrebeň a ak to nebude príliš lepkavé alebo inak hnusné, prešliapať čo najďalej, ideálne na Donovaly. Do istej miery aj nutnosť, keď je človek viazaný na spoje. Keď nevydá, o pol štvrtej ide z Trangošky bus nazad do Brezna...

Prvá časť plánu vyšla skvelo - z Brezna išiel aj skibus, a zadara, a až na Srdiečko :-) Tak rozbieham po zjazdovke na Kosodrevinu, po zmrznutom „menčestri“ ale druhá časť plánu už tak dobre nevyzerá: na hrebeni mraky a vidno že tam aj fučí. Od severu. Točím do traverzu pod Dereše a ako stúpam popod vlek, zdá sa že sa to trhá, nad Horehroním aj veľa modrej vidieť. Včera dole popršalo, tu hore posnežilo a teraz je už nad nulou, tak ten čerstvý nesúvislý poprašok na firnovej kruste je ako lepidlo. Našťastie čím vyššie, tým lepí menej a na hrebeni stopa čerstvo vyšmýkaná. A čo je najsamlepšejšie, vidieť čoraz ďalej! Plán je jasný, smer západ!

Zo sedla Poľany už vidím Kotliská, z Chabenca aj celý zvyšok hrebeňa až po Prašivú. Síce duje ako besné, ale zas nie všade a hlavne z pravoboku, nevadí až tak. Na juh od hrebeňa je krásne, na sever viac mrakov. Ale tie sú čoraz vyššie. Stopa takmer ideálna. Zas mám len jedny pásy, tak neriskujem lyžovanie z Chabenca do sedla Ďurkovej, lebo viem že ešte pod Prašivou ich budem musieť nalepiť. Ale posúvam sa pohodlne, rýchlo. Hrebeň od útulne cez Zámostskú a Latiborskú hoľu je miestami až moc holý, ale zatiaľ sa tie brusnicové polia dajú pohodlne obísť po snehu. Najhoršie vyzerá úvod traverzu Veľkej hole, ale kúsok bokom je stále snehu a snehu.

Sedlo pod Skalkou, Košarisko, Chochule a Prašivá sú už zas vysnežené, akoby naveky. Len v južných svahoch pečie slnko ako divé, naproti tomu na hrebeni aj rukavice sa zídu. Ale nebyť toho vetra, asi sa uvarím. Veľmi som zvedavý na výhľad z Prašivej. A už je to tu - Kozí chrbát, Hadliarka aj Kečka vyzerajú dobre, to znamená bielo, len v Hiadeľskom sedle je to akési moc hnedé. Stretám trojicu Hriňovčanov na pásoch, tí mi potvrdzujú že aj v lese pred Donovalmi je dosť snehu na zlyžovanie. Hneď sa mi ide dolu z Prašivej veselšie - a aj tu v lese sa ešte treba popod konáre zohýbať, takúto parádu som veru nečakal! Ihličie a iný bordel na povrchu snehu neriešim, to mám v cene :-)

Najväčší problém sa ukazuje v Hiadeľskom sedle - ako prejsť nezaprasený na druhú stranu toho hriechu, čo tu spáchali buldozérom??? Ale aspoň vidieť, koľko je tu snehu. Nakoniec sa darí, aj keď umývanie lyžiarok od blata chvíľu trvá... A daváj pomedzi šafrany a snežienky na Kozí chrbát. Strmé je to fest a tu už nefúka, no sauna... Ale hore opäť fajn, aj keď ten firn je už riadne vodnatý, aj sa trochu prebára. Táto koza má riadne hrčatý chrbát, tak do sedla Hadľanka sa spúšťam opatrne, ktovie čo striehne pod zdanlivo súvislou vrstvou snehu.

Až na Štrosy je to čvachtanie po premočenom, sivom firne, niekde už aj tráva trčí. Ničím starú bežkársku stopu, ale vedľa sa to prebára. No zjazdík priesekom z Kečky dole na lúku je zas komfortný, aj tu je snehu nevídane, na túto ročnú dobu. A som v lese. Posledného úseku som sa trochu bál, či nebudem prenášať lyže cez blato. Ale pozerám, že sa musím báť len toho, aby som si nevypichol oko o konáre, ktoré sú v lete dva metre nad hlavou. Pohodlne šmýkam až na Polianku a z nej popri suchej ceste (ale po metrovom mantineli) až na zjazdovku a po nej dole priamo k hlavnej. Snehu je aj tu stále toľko, že jediným problémom je nájsť suché miestečko na prezutie :-) Celé to trvalo asi 8 hodín, čiže asi tretinová úspora oproti časom na smerovníkoch. Taká je moja skúsenosť s časovou náročnosťou túr na pásoch, keď sa človek neponáhľa a dobre to kĺže.