Harmanecký vodný žľab

Harmanecká jaskyňa je dosť známa, menej už technický unikát, ktorý je od parkoviska pod ňou len na skok. Stačí obísť novo zrekonštruovanú nádrž malej vodnej elektrárne a po pohodlnom chodníku popri kaskádach potoka zísť niekoľko stoviek metrov k budove elektrárne. Dá sa sem dostať aj z opačnej strany: z horného konca Dolného Harmanca (otočka autobusu) podľa šípiek, ktoré nedajú zablúdiť.

Dolinka Rakytovo a vodný žľab (či rizňa) na jej dne ústia do Harmaneckého potoka tesne nad hydrocentrálou elektrárne - je tu infopanel, lavičky, prameň fajnej vody. Miesto ako stvorené na rodinný výlet! Len nad hlavami trochu hučia kamióny :-)

Žľab bol pôvodne postavený asi v 19. storočí a ešte do r. 1933 sa ním plavilo drevo až do Banskej Bystrice (potom už len k elektrárni). Zachoval sa dodnes ako jediný funkčný na Slovensku, ale aj v susedných dolinách sa ešte dajú nájsť zvyšky podobných žľabov. Tento rakytovský v podstate slúži dodnes, aj keď už len na ukážku. Na rozdiel od suchej rizne (šmyku), takáto vodná rizňa (flúder) sa dala využiť aj v miernejších sklonoch. Žľab v doline Rakytovo na vzdialenosti 2,5 kilometra klesá o 168m a aj keď ho vraj študenti z Brna opravovali niekedy v 80. rokoch, od 70. rokov bol v podstate nefunkčný. Až v r. 2000 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a v apríli 2007 ho Mestské lesy Banská Bystrica po rekonštrukcii znovu uviedli do prevádzky. Splavovať sa ním dá len metrovica, takže netreba čakať žiadne bombastické scény ako z filmu Pyšná princezná :-) Žľab je zhotovený zo smrekového a jedľového dreva (vrátane spojovacích klinov). Na kliny sa voľakedy používalo aj drevo z tisu, veľmi tvrdé a trváce. Aj preto že práve tu v okolí je najvačšia koncentrácia tisu v Európe. NPR Harmanecká tisina je neďaleko.

Popri žľabe vedie len chodník a najstrmší je v spodnej časti. Nie je to nudná prechádzka, lebo všade naokolo sú bralá a v nich jaskynky a obrie hrnce naznačujúce, ako sa voľakedy dávno potok prehrýzal podložím. Po pár metroch stúpania od elektrárne dokonca cítiť typický „železničný“ pach – dolinu totiž križuje železnica a mostík ponad žľab spája dva z jej 22 známych tunelov - Grehelský I a II. Takže aj pri ceste vlakom sa stačí dobre dívať a žľab sa dá na okamih zazrieť tesne za stanicou Harmanec – jaskyňa (pri ceste smerom do Bystrice). Pod tunelmi je cestička popri žľabe poriadne hrboľatá. Je tu veľa balvanov, ale aj machom obrastené kusiská betónu, ešte z obnovy vojnou zničenej železnice.

Nad tunelmi sa sklon zmierňuje, ale pár pekných kaňonovitých úsekov sa ešte nájde. K tomu jedna lúka, vo svahu malá chatka a pár mostíkov ponad žľab. Príjemná prechádzka po lesnom chodníku, len niekde to pod nohami trochu čvachtá. Hore-dolu od elektrárne k začiatku žľabu a nazad sa to dá zvládnuť do dvoch hodín, od elektrárne na parkovisko pod jaskyňou alebo na druhú stranu do Dolného Harmanca je to rovnako ďaleko - asi 15 minút. Viac informácií aj nejaké mapky sa dajú nájsť na stránke mestských lesov Banskej Bystrice.

Rišo Pouš