Horehronský trojboj - prvý ročník

         Už minulý rok som sa čistou náhodou dostala na nultý ročník skvelej akcie pod názvom Horehronský trojboj. Preto som ani tentokrát nezaváhala s prihláškou a podarilo sa mi presvedčiť ešte pár podobne postihnutých nadšencov. Veď o čom raz budú deťom rozprávať a s čím sa budú po krčmách vystatovať? Po skúsenostiach z minulého ročníka mi bolo jasné, že ak chce človek správne doladiť športovú formu a nezanedbať pritom pitný režim, musí prísť už v piatok večer a prespať v kempe. Tak aj bolo. Bajky sme museli doručiť na odovzdanie už v piatok, aby ich organizátori stihli načas dopraviť do cyklodepa na chatu pod Hrbom. Postretal sa tu minuloročný výber a samozrejme aj noví pretekári. Poniektorí ešte poopravovali bajky (pucka a hasák skvelo nahradia klúč – ale na karbón nieeee :-) Iní postavili stany aj bez kolíkov, ktoré nechali doma (Mac Giver by ticho závidel). Ja som bola šťastná, že nakoniec dorazil aj môj parťák pre tento druh sebazničenia – lebo Horehronský trojboj, to sú preteky dvojíc.

         Piatková noc v kempe Dronte v Nemeckej sa niesla v znamení hokeja. Pred polnocou, po ďalšej prehre našich hokejistov sme si slávnostne sľúbili, že my zajtra takto určite nedopadneme a s týmto sme sa pobrali spať. Teplota do rána klesla na pekné mínus 3 stupne, čo je samozrejme v pohode, pokiaľ človek nespí v letnom spacáku. Pretekové ráno na nás vybehlo s ukážkovým počasím. Absolvovali sme výklad trate s pár drobnými zmenami oproti minulému roku. Potom nás hromadne odviezli busom do Predajnej, kde bol štart. Celé to začalo bežecko-turistickou časťou, dlhou cca 9,5km s prevýšením 800m. Kopček sa stavia na zadné hlavne na prvých 4km, potom si už môžete naplno vychutnávať výhľad z hrebeňa Slovenského Rudohoria, kochať sa prírodou okolo, vydýchať sa a pokecať so svojim partnerom – čo má nové a či sa vás ešte nechystá zabiť za to, že musel dobrovoľne bežať do takej strminy. Ak je všetko v poriadku, dobehnete na chatu pod Hrbom. Tu na vás čakajú bicykle a na poniektorých aj rýchlejší parťáci z dvojice. Pre tých, ktorí ešte váhajú či sa na rok zúčastniť, musím vypichnúť že práve na tomto mieste začína super cyklistická časť pretekov. Jej najväčšie plus spočíva v tom, že 90% sa ide dole kopcom. Človek si na 20km celkom oddýchne a v duchu si povie, že to nie je zas až také zlé a na chvíľu zabudne na útrapy, spôsobené pachtením sa do kopca.

         Samozrejme nič netrvá večne a aj cyklistická časť kdesi končí. Tento rok bola o pár kilometrov predĺžená, pretože „ktosi“ zatiahol „kdesi“ hore na Hrone kohútik a vody bolo menej než pomenej. Preto bol vynechaný úsek splavu Čierneho Hrona, ktorý sme absolvovali minulý rok. Nalodili sme sa teda priamo do Hrona v dedinke Hronec. Počas prvej polovice splavu, kde sme sa predierali zradnými plytčinami a sem tam tlačili člnky pomedzi skaly som čakala, kedy ma môj parťák ovalí veslom po hlave za to, že som ho ukecala na čosi takéto. Nakoniec zostalo len pri pejoratívach a rôznych slovných spojeniach, ktoré radšej nebudem citovať. Aj keď kvôli nízkej hladine vody bol vodácky úsek celkom náročný, našli sa aj krásne úseky a zákutia, ktoré sú pre Hron ako vodácku rieku charakteristické. Niekoľko kilometrov pred cieľom bol pripravený na Hrone slalomársky úsek s troma bránkami. Pri minutí bránky dostalo družstvo časovú penalizáciu. Aby to nebolo len tak easy, posledná bránka sa obchádzala v protiprúde (nemá to ten Martikán veru ľahké). Hovorí sa - nechaj to na koňa, ten má väčšiu hlavu. V tomto prípade som to nechala na môjho spolujazdca. A veru sa ukázalo, že tatranci sú šikovní aj na vode, nielen v nosení a lyžovaní :-) A tak sa nám nakoniec podarilo aj loďku na breh vytiahnuť, aj do cieľa došprintovať.

         V cieli sa ešte chvíľu čakalo na pár družstiev, ktoré si z trojboja urobili päťboj a navštívili pár miestnych občerstvovačiek. Prišli neskôr, ale v nálade o to lepšej :-) Vyhlásení boli víťazi aj porazení, cenou fair play bolo ocenené družstvo č.13 za nezištnú pomoc topiacej sa dvojici v Hrone a tortovú cenu útechy „vyfásla“ posledná dvojica. Byť posledným sa sem - tam veru oplatí :-) Prvý ročník je teda úspešne za nami a túto peknú a zaujímavú trojkombináciu odporúčam všetkým ŠPORT a HORY POZITIV :-) Takže hádam zas o rok v Nemeckej.

         Sisa Jahnová