Klasika cez Chopok a Ďumbier: prvé dotyky zimy

Zábery webkamier v sobotu ma presvedčili, že nad mraky musím v nedeľu riadne vysoko. Voľba padla na Chopok, tam sa rýchlo dostanem zo Srdiečka od autobusu a hore sa uvidí, ktorým smerom sa vrhnem.

Uvidelo sa už nad Kosodrevinou v kosodrevine, kde sa rozvidnelo a v tom momente aj sa riadne oteplilo. Dole v hmle ešte zlostne syčali snežné delá, nad hmlou čerstvé prvé snehy už od slnka mäkli a dalo sa v tričku pochodovať.

Hore na hrebeni bola voľba jasná - klasický okruh cez Ďumbier a dole na Trangošku, k jedinému popoludňajšiemu autobusu nazad do mordoru :-) Aspoň mi nebude slnko do očí svietiť.

Vyhliadku z Chopku rušilo zas len to hadie syčanie - nocovať na Kamienke nemusí byť teraz až také príjemné. Okrem Tatier nad mraky ledva trčala Krivánska Fatra a Choč na západe, vzadu za nimi Piľsko s Babou horou, na juhu nič a na východ samozrejme vidieť len po Ďumbier. Kamienka vyzerala ako prímorský penziónik :-)

Hrebeňovka bola tak akurát príjemne vysnežená a udupaná, že sneh zakryl nerovnosti. Ani sa nešmýkalo, dalo by sa aj v teniskách. Štipľavý severáčik bolo trochu cítiť len na vrcholoch a v sedlách, inak to bolo stále na tričko, aj chlpatí domorodci sa húfne opaľovali na južných svahoch. Nechápal som, prečo väčšina okoloidúcich je zabalená ako v strede zimy :-) Zo zatienených severných žľabov sa ozývali „sklenené“ zvuky - to vietor obíjal námrazu.

Popoludní sa niektoré doliny pod hlavným hrebeňom začali čistiť, aj Liptov skoro celý vyliezol z hmly, ale väčšina „mora“ ostala. Z Ďumbiera pri pohľade na východ len Kráľova hoľa a Veľký bok, ďalej sivé nič.

Na Štefáničke slnečná pohodička, zostup na Trangošku bol len na pár metroch trochu klzkejší, inak hore bol suchý sneh a nižšie suchý chodník. A už úplne bez hmly, takže zdola som si užil ešte posledné ohliadnutie smerom k oranžovejúcemu hrebeňu, ktorý svietil pomedzi čierne stromy. Paráda deň!

Rišo Pouš