Končistá do Batizovskej doliny

Končistá ma lyžiarsky nijako veľmi nepriťahovala. Šetril som si ju na horšie časy, prípadne na jarnú firnovú lyžovačku, alebo proste na neskôr. To bolo dovtedy, kým som sa nedozvedel že vraj sa dá zísť aj do Batizovskej doliny. O tejto možnosti som sa dozvedel od tatranskej legendy, ostrieľaného alpinistu a svetobežníka Drahoša. Známy je aj pod menom Blondýna a pod mnohými inými, ktoré mi teraz na um neprichádzajú. Chodil som okolo nespočetne mnohokrát, ale nijako som nevidel, kade akože sa to má dať zlyžovať... Samozrejme ak človek neobľubuje 8-metrové skoky cez skalné prahy. Pri výstupe na Kotlový štít sa mi však naskytla iná perspektíva a s ňou aj nové poznanie. Konečne som videl na vlastné oči krásnu, vysneženú rampu v dolnej časti svahu Končistej. Vďaka za to patrí Rasťovi, ktorý mal nápad na Kotlový štít sa vytrepať. Zvyšok už je dnes história. Rasťo zároveň aj skvele naplánoval výstupový deň a čas. Začíname skoro, čo ja tradične ofrflem, ale nakoniec sa to ukazuje ako geniálny ťah. Prišla už jar... A tak už je ráno okolo 10 oblačnosť z topiaceho sa snehu.

Vyrážame z Vyšných Hágov, čo nám umožňuje celú túru absolvovať na lyžiach. Ráno o 5:30 je nástup. Kým sa vytrepeme do doliny pod žľab, je už kolo 7:30, ale aj tak sme s postupom spokojní, plánovali sme to na dlhšie. Výstup na Končistú samotnú už trvá iba kolo hoďky. Všetci sa tešia na zjazd za skvelých podmienok. Ráno je krásne, slnečné, ako sa vraví: čistý plech. Na Končistú sme sa vytrepali približne medzi 8:30-9:00. Presne včas, sneh už je jemne natopený. Sedenie na vrchole sa teda nekoná a pokračujeme na Predný Štôlsky hrb (Rišo a Rasťo lyžujú z Končistej štrbiny). Odtiaľto spadá do Batizovskej doliny krásny svah s takmer zjazdovkovými parametrami (aspoň čo sa šírky týka). Lyžovačka je výborná, na dnes naozaj správna voľba. Po prvých oblúkoch pokračujeme krátkym traverzom na SV hranu a odtiaľ točivým žľabom na hlavný svah Končistej. Tu už vidíme na nástup do rampy, ktorý sa nedá minúť. V tejto časti absolvujeme aj najvačší sklon, mierne cez 45 stupňov. Triafame na rampu, neuveriteľné... Udržal sa tu ešte takmer prachový sneh. Púšťame rýchlejšie oblúky. Zišli by sme to aj za tmy, tak chalanom svietia oči od radosti. Zjazd to bol fakt skvelý, až sa nám nechce veriť že sme už dole. Pozeráme na hodinky, je dačo pred desiatou, čas ešte niečo kratšie podniknúť.

Z Kotlového štítu sme si svahy Končistej a Končistých dobre obzreli a tak je z čoho vyberať. Po krátkej diskusii padá voľba na niečo, čo sa volá Rinčová štrbina. Aspoň tak som to identifikoval doma. Zjazd kratší, väčšina svahu je v tieni... Podľa našich domnienok by tam mal byť dobrý sneh. Po chvíľke šliapania ho naozaj nachádzame a tak sa tešíme na parádny zjazd. Prichádzame pod problémové miesto. Je to prechod zo svahu do žľabu, tu už je sneh dosť natopený slnkom, ledva sa nám podarí prejsť na svah. Ukazuje sa, že aj ten si užil viac slnka ako bolo treba a tak vidina skvelého zjazdu pomaly mizne. Podmienky však ešte dovoľujú bezpečný výstup aj zjazd pre všetkých a tak pokračujeme hore. Posledný žliabok je už krátky, po chvíľke sme hore. Nemá zmysel tu vysedávať, rýchlo sa prezúvame a ideme po jednom lyžovať. Začína Rasťo, ako prvému mu často miznú celé lyže v mäkkom snehu. My ďalší už máme iný problém, zoznamujeme hrany s kameňmi. Na krátkej pláni polyžujeme celkom dobre a začíname riešiť prechod do žľabu. Je to krátky úsek okolo 50 stupňov, už natopený a tak sa žiadne oblúky nekonajú. Svah vydrží tie štyri zošuchy, zvyšok musí vynahradiť žľab. Tu už sa lyžovať dá dobre, čo bolo v tieni sa dokonca podobá na prach. Na zjazd z Končistej to už však nedosiahne. Spravíme ešte pár oblúkov na firne v doline, domotá sa sem-tam aj dáky skok cez návej. Freeride, ne? A potom už len slalom pomedzi kosovku na chodníku do Vyšných Hágov. Doma sme okolo jednej. Štastní a opálení, keby bola vôľa, zvládol by sa ešte bajk. Tá už ale neni.

Matúš

foto: Rasťo, Rišo