Mt. Kľak na skialpoch

Zima sa vrátila alebo len teraz začala? Podstatné je, že snehu je viac ako bolo doteraz a pripadol naraz. Ráno to nevypadal byť až taký pekný deň, ale ťahá ma to von. Hlavne ma láka lyžovačka v prašane. Už dlho ma lákalo vyšľapať a zlyžovať Kľak 1394 m n.m. vo Veľkej Fatre. Podmienky na to dlho neboli ideálne. Teraz však prišiel ten správny čas na túto skialpinistickú túru. Zavolal som Mišovi a on súhlasil, takže vyrážame.

Z dedinky Podhradie nás čaká prevýšenie okolo 900 m. Začíname šliapať hore dolinou asi 2 km. Keby nebolo toľko snehu, tak je to vážne nuda. Slniečko sa pomaly prediera z poza mrakov a hneď je lepšia nálada. Na konci doliny pokračujeme kúsok popri potoku. Po jeho prekročení začneme troška stúpať na lesnú cestu, ktorou pokračujeme na lúčku so smerovníkom, s názvom Pod Kľakom. Odtiaľto už konečne začína poriadne stúpanie. Miestami je to riadna drina šľapať do strmého kopca v polmetrovom prašane. Občas, keď zaberiem palicami, tak ich zatlačím až po rúčky do snehu.

Pri smerovníku Košarisko, si dávame pauzu. Pozeráme smerom na vrchol Kľaku, ktorý je skrytý za stromami. Pohľad na vysnežené lúky, ktoré nás čakajú je skutočne pekný. Tešíme sa hlavne na lyžovačku dole. Cestou hore nás čaká prešliapávanie si stopy. Je to veľmi výživné v tak hlbokom snehu. Priamo hore sa nedá ísť, lebo je to dosť do kopca a tak volíme techniku „cik-cak“. Nad lúkami nás čaká ešte divoký vrcholový úsek. Terén je členitý a miestami hodne strmý. Ale vrchol je už na dosah, slniečko svieti a vládne bezvetrie.

Paráda, sme hore! Výhľady vcelku pekné, hrebeň z Kľaku je vetrom vyšľahaný a preveje sú na obidve strany ako na alpskom kopci a preto aj názov článku Mt. Kľak. Fotíme všetko možné a tešíme sa na lyžovačku dole.
Lyžujeme priamo z vrcholu. Členitý záver vrcholu obídeme ľavou stranou a potom nás už čakajú panensky vysnežené lúky. Asi najlepšia lyžovačka v tejto sezóne. Prašan sa valí okolo kolien, vidíme si len špičky lyží a miestami nás ta masa snehu brzdí. Po smerovník Pod Kľakom super lyžovačka. Odtiaľ sa už musíme tlačiť palicami po ceste, ešte si dáme krátku lyžbu a ďalej sa púšťame dole dolinou po našich výstupových stopách. Išlo celkom rýchlo a ani sme sa už nemuseli toľko tlačiť. Natiahli sme tam parádnu stopu. Škoda by bolo nevyužiť ju, takže kto má možnosť a chuť, nech sa páči.
Autor niektorých fotiek je Michal Vajda.

Peter Kračmer