MTB LIGA DETVA 3. KOLO – Plnou parou hore vpred

Na začiatok treba iba rýchlo spomenúť, že 3. kolo sa malo pôvodne konať koncom júna, ale kvôli hromom-bleskom nad Poľanou a následnou zmenou horských chodníčkov na búrlivé riavy, ktoré by mohli odplaviť štartové pole snáď až do Čierneho mora, sa toto presunulo na druhý júlový týždeň. A tu zasa úpeky také, že aj medvede z Poľany sa zrejme išli schladiť kdesi do vnútra kaldery starobylého vulkánu a južné svahy radšej prenechali cyklistom, takže organizátori mohli po skončení s pokojom oznámiť, že majú 0 pohrešovaných.

A čo si teda na nás pripravili? Sami toto kolo nazvali „Bez obchádzok“. Ak by sme si požičali slovník od bratov horolezcov, pokojne by sa mohol použiť aj termín direttissima. Plnou parou hore vpred zo Skliarova k Horskému hotelu Poľana po modrej turistickej značke s parametrami 5 km/690 m. Dosť aj na chôdzu a nieto ešte bajk so sebou trepať a tlačiť ho. Aby sme sa všetci, na miestami uzučký chodník pomestili, tak je výstup urobený formou časovky s rozostupmi 30 sekúnd.

Štart je tradične o 18:00, poradie v štartovom poli podľa toho, kto kedy prišiel. Prednosť má, znova jediná, štartujúca žena, potom nasledujeme my cezpoľní a postupne miestni borci. Aj počasie je k nám milosrdnejšie a v čase štartu sa znižuje o pár stupňov oproti poludňajším úpekom na priemerných 28 stupňov.

A ideme teda na to. Odpočet a vyrážam do prudkej asfaltky, ktorá sa po pár zákrutách mení na kamenný, neskôr trávnatý povrch. Už tu ma obieha kamarát Ondro, ktorý štartuje hneď za mnou. S jeho prevodmi 34/42 ide ako raketa. Ja s mojimi 34/50 tiež, ale ako taká ťažkotonážna, nákladná.

Svah sa dvíha, treba zliezť a potlačiť. Až po príchode ku krátkemu asfaltovému úseku znova nasadám. Neskutočne zo mňa tečie. Aj z tohto dôvodu som si okuliare a rukavice nechal iba na spiatočný zjazd. Veď už iba počas nakladania bajku do nosiča na aute som bol celý mokrý.

Terén sa znova mení, prichádzame do lesa, kde sú v mäkšej pôde po pondelkovej búrke vyjazdené hlboké koľaje, v ktorých strácam grip a treba znova tlačiť. Neviem ani spätne nasadnúť, nohy mám dnes (a vlastne celú túto sezónu) presne tam, odkiaľ vyrastajú. Obieha ma kamoš Maťo od nás, ktorý síce tvrdil, že dnes ani pedálovať nevie, ale vyzerá, že mu to ide celkom ľahko. O chvíľu za sebou počujem hlas miestneho borca Jana, takže sa uhýbam na kraj a tlačím a tečie zo mňa a možno by som sa aj napil, ale zároveň sa mi nechce vyťahovať fľašu a možno vlastne ani nie som smädný a iba vymýšľam, ako sa niečím iným zabaviť pred tým nekonečným kopcom.

Na čistinke, kde sa sklon zmierni nás dá všetkých rad za radom Martin Haring, ktorý vyzerá ako na lážo plážo nedeľnej jazde na kávičku a koláčik. Nasleduje Jano z BB, ktorý mi tiež o chvíľu mizne za ohybom chodníčka a už ho vidím iba v cieli. Obehne ma ešte pár miestnych borcov. O chvíľu je pri mne aj kamoš Roman z nášho mesta, ktorý sa sťažuje, že má úplne drevené nohy, chvíľu sa drží za mnou a potom ma obehne aj on. Je tu vlastne ešte niekto kto ma neobehol? A k tomu treba prirátať ešte to, že všetci štartovali dlho dlho po mne. Má tá časovka niečo do seba, takýto pocit veru pri hromadnom štarte nezažiješ. A aj tie číselka na tacháči naskakujú tak pomaly.

Ale všetko má raz koniec a keď prichádzame k druhému turistickému smerovníku na trati, tak viem, že už iba krátky výšvih lesom, druhý výšvih asfaltkou, odbočka vľavo a stojím pred hotelom. A lapám po dychu. Tak toto bol teda záhul.

Hore je celkom zima, pot okamžite schne a človeka priam striasa. Počkáme sa ešte všetci a potom nás miestni chalani prevedú miestnymi trailami dolu.

Takže sa možno vidíme pri ďalšom kole s názvom „Cez járok“, ktoré bude 24.7.2024.

Fotky: FB stránka Cyklisti Detva

Bližšie info a výsledky na https://cyklistidetva.sk

LukJur