Okolo Kráľovej Hole MTB XXL 161km 4576v.m.

Na raňajky SIS double espresso,banán a z Popradu vyrážam ráno o šiestej. Už minulý rok po úspešnom Everestingu na Sliezskom dome som si povedal, že nasledovať bude výlet zemepisný. Veď nielen výškovými metrami je človek živý...

Čriepky okruhu som skladal dlho, niektoré som si pamätal spred mnohých rokov a čakalo ma na trase aj dosť objavovania a úsekov, ktoré som nepoznal. Na tento prípad perfektne pomohla stiahnutá mapa v smartfone.

Na začiatku cyklochodníkom do Svitu, odtiaľ asfaltkou do Lopušnej doliny. V jej závere vchádzam do terénu a šotolinou lúkami smer Liptovská Teplička. Vzápätí následuje prvý kufor... Áno, podcenil som to a cestička, ktorú som zvolil, končí na rúbanisku. Len kratučký úsek medzi Lopušnou a Tepličkou, ktorý som si túto jar neprešiel a neujasnil...

Nevadí, s bajkom v rukách prebehnem cez rúbanisko, správna cesta je neďaleko, nestrácam veľa a hlavne nesmiem stratiť motiváciu, lebo tu ide len o ňu. Pokračujem ďalej po peknom hrebeni, ktorým zvykne aj maratón Horal viesť, až po asfaltku z Vikartoviec na Tepličku. 

Tepličkou prechádzam ešte ráno, prefrčím pomedzi domy a potom už známe stúpanie na Panskú hoľu. Spomínam si na nultý ročník Horala, moju jedinú účasť na tomto podujatí...

Z hole po občerstvení nasleduje pekný hrebeň až po chatku Budnárku. Kedysi dávno sme v nej dokonca nocovali... Od nej nasleduje druhá "zrada". Ten priesek lesom o ktorom som vedel, že zakrátko skončí na ceste v doline, je extrémne strmý, a k tomu aj stromami zaváľaný. Normálne terén na mačky a čakan :D Zbieham dole s bajkom v ruke a zakrátko cuknem do lesa, tam je to predsa len schodnejšie.

Dole nasadnem na bajk a pokračujem slušnou lesnou cestou. Pozitívne prekvapenie je, že v sedle sa dostanam až na Andrejcovú. Som tu prvý raz, odkedy sa z nej stala útulňa s obsluhou. Doplním tekutiny, poštudujem mapu s chalanom ktorý má službu a vydám sa smer Pohorelá.

Szlak Nebieski - modrá značka. Viedlo už po nej Sherpa rallye alebo aj beh do vrchu, ale ja som na nej prvý raz. Na začiatku pár technických miest, a potom už fukot. Stále strmina, brzdy dostávajú zabrať. Dlhé to je. Niekde, už blízko Pohorelej, zbadám schodíky: stojím, neriskujem, som tu prvý raz. Pri zoskočení z bajku zacítim strašný smrad. Brzdy horia!! Toto sa mi ešte nestalo ani nikde v Alpách. Zľaknem sa, že čo s tým. Hore som nabral plnú sedemdecku vody zo studničky. Celá ide na brzdy. Para syčí, dymí sa a na zem nespadne takmer žiadna kvapka. Našťastie brzdy vydržali, zisťujem až sa znovu rozbehnem ďalej...

Cyklotrasa z Pohorelej ma vypľuje na hlavnú, neprotirečím. Premávka tu nie je strašná, veď hladová dolina. Obzerám doľava, kde bude cyklotrasa zas odbočovať. Odbočku nezbadám, ale nevadí, vraj mala ísť okolo osady a do Šumiaca to po hlavnej nie je zrejme dlhšie.

Odbočka smer Šumiac, nasleduje stúpanie... Približne 1300 v. m. zmiešaného podkladu. Najprv vrchol a až potom si zaslúžim zastávku na chate. Na tej šotoline teda veru vyjadrím rešpekt everesterom, ktorí tu pôsobili. Tento terén by mne, čo využívam hojne jazdu zo sedla, vôbec nevyhovoval. Asfalt začína až od chaty. Svište sa preháňajú na zatáčke pod Hoľou, milé spestrenie.

Vrcholové foto a zjazd na obed ku chate pod Kráľovou hoľou.

Pri polievke študujem mapu. Vsadiť na istotu alebo na dobrodružstvo? Rozhodujem sa pre to druhé a spoznávam s bajkom v ruke malebné zákutia zelenej značky v ešte zachovanom lese. Pekná, technická pasáž to bola, ale aj vďaka nej tie celkové čísla nakoniec neboli vyššie.

Po rýchlom úseku pohodovou zvážnicou traverzujúcou masív Hole odbočujem vpravo a namierim si to na Voglov chodník. Nedávno, keď sme tu boli na objavovateľskej prechádzke, tak som dostal nápad dať to niekedy na bajku... Kedy keď nie dnes?!! A tak následuje estetický vrchol dňa na krásnom singláči.

Telgárt. V mafiánskych časoch existovalo úzke prepojenie medzi Liptovskou Tepličkou a Telgártom. Dnes ich cez kopce prepájam aj ja :D

Depo Café - ďalší míľnik trate, v okolí vozňa sa ale pracuje a ja nestavím... Máme zpoždení...

Vodu ale do kotla treba, zriediť Beta Fuel , a tak tankujem priamo z prameňa Hrona.

Besník, Čuntava, popod Ondrejisko a po lúkach traverznúť Dobšinský kopec do Stratenej. Ten profil hovorí za všetko. V Stratenej plánujem dočerpať ale... Kua všetko zavreté, je pondelok.

Nevädí, energiu mám ešte v drese. Jeden gel SIS a tyčinka Powerbar Energize, tá klasická lepivka a šliapem ďalej. Nasleduje Glacká cesta. Áno, tá legendárna Glacká cesta, ktorá už kedysi v stredoveku spájala Gemer so Spišom. Keďže vtedy sa cesty stavali viac s rozumom ako s bagrom a vozy ťahali konské sily, na tejto historickej pamiatke je pozoruhodné to, že má po celej dlžke príjemný sklon. Problém je, že cyklotrasu nasmerovali cez Zajfy a ja som spamäti zamieril na Glackú tak ako sa má a trafil som na neznačený variant, kde akurát robili prerezávku... (foto) Cenný čas išiel do p...rčic.

Podlesok, dve veľké kofoly, čipsy a zemiakové placky. Fajne mastné a presolené :)

Na záver dávam ešte domáce tromfy z Kozích chrbtov. Tzv. kozie bobky: Zámčisko, Krížovú a Krížový vrch. Ostré stúpania preveria moju hrošiu kožu a aj prevod 32x50.

Na Krížový vychádzam už s hmlou pred očami - si vravím, že keby sa podvečer zjavil medveď, tak ho jednoducho odignorujem. Zaháňam myšlienky na nejaký prídavok a doma som pred ôsmou. Je pekné spraviť tým niekomu radosť ;)

Aj tak mi vyskočí číslo na 4576 nastúpaných metrov (13,5hod. celkový čas). V terénnom pojazde som toto ešte nikdy nešiel... A už teraz sa teším, až laťku posuniem vyššie.

Martin Bartoň