Orgoňova Kýčera

Na pohľad nenápadný, zalesnený, aj keď voči okoliu vysoký kopec (960 m) v predhorí Javorníkov, nad Hornou Maríkovou. Z Modlatína vedie hore kratšia a strmšia žltá a z Považskej Bystrice o dosť dlhšia, pohodlnejšia modrá značka, čiže akoby nič extra, pekná prechádzka. Ale! Od r. 2022 stojí na vrchole rozhľadňa a je tam aj turistický prístrešok. Hlavne ale veľká drevená socha vladyku Orgoňa a tabuľa s legendou o ňom a o jeho márnom boji proti šíreniu kresťanstva a za zachovanie uctievania starých slovanských bohov v dávnych časoch, keď sa postupne upevňovala moc uhorských kráľov aj kresťanskej cirkvi. Neznačkovaný (ale značený) chodník vedie hore aj z Pagaňova (šípka na križovatke), asi logicky cez osadu Orgoňovci a Suchý vrch. Na vrchole bolo podľa legendy slovanské obetisko, na kameňoch vraj ujo Orgoň zanechal záhadné šifry, ktoré je tam dodnes vidieť. Dnešného turistu pritiahne asi skôr tá rozhľadňa, ale je nízka (7 m) a nad stromy netrčí. Výhľad je preto obmedzený len na dva prieseky v lese približne na východ – zato ale od Rozsutcov až po Inovec.

Začal som v PB na stanici. Ak pominiem asfaltový úvod, za Orlovým je to veľmi pekná krajina so striedaním lúk a lesov, po príjemných šotolinových a neskôr hlinených a trávnatých cestách, vhodná aj pre bicykel, až do sedla Hradište. Do panorám sa najviac tlačia Klapy.

Potom, až po hranicu CHKO Kysuce, pribudnú strmšie úseky, tak už len ppre pešiakov je to, ale prechody cez pasienky s výhľadmi sú stále početné. A cestou sú dva parádne turistické prístrešky Hviezda a Kadúbek, kde sa dá prespať, a dokonca aj uvariť si. Akoby sa miestni pretekali, kto si svoju „párty zónu“ lepšie vybaví.

Posledný úsek vedie takmer úplne hospodárskymi lesmi, ale peknými a pestrými, ani pod nohami to nie je rozryté. Cesta sa dokonca v závere (za Tisovou) scvrkáva do príjemného traverzového chodníka. Len úplný záver na vrcholový hrebeň je strmý a kamenistý. Potom už rovinka, tie balvany s rúnami a sme pri soche a rozhľadni.

Smerom dole je to najskôr po strmom chodníku, pod sedlom (už na žltej) po prastarej vozovej ceste trochu miernejšie. Netrvá to dlho a je tu prechod cez vysoko položenú osadu Máčkovce, pod ktorou je už cesta aj pre autá, ale stále len pre terénne.

Do najbližšej osady Šikovce si to žltá značka skracuje podľa mapy aj podľa značenia priamo dole popri potoku, ale chodník nie je veľmi prechodený, preto nezreteľný a husto obkolesený pichľavými kríkmi, takže pohodlnejšie je to zísť serpentínou cesty. Potom už asfalt až dole „do city“ v Modlatíne a stále viac civilizácie, už väčšinou chatárskej a chalupárskej. Cestou sa dá obzerať zanikajúca história dreveníc, vyleštené chalupy a chaty, ale aj nevkus podnikateľského baroka:

No najväčšia paráda dole v krčme: čapovaný sortiment síce obvyklý, zato na stene kópia super mapy, pôvodom ešte z r. 1959, kde sú zobrazené všetky hornomaríkovské osady. Inak priamo oproti krčme stojí veľká budova remeselného pivovaru - chcel by som vedieť, aké má to pivo meno. Jedno sa priamo ponúka, že?

Rišo Pouš