Parádne žiletkárske stúpania: Pršany a Laskomer nad Banskou Bystricou

Tentokrát to bude priamo z mesta a tesne nad mestom, ale v peknej krajine s výhľadmi. V tom má BB známu výhodu, že je obtočená kopcami a doslova za pár minút je človek v prírode. Tak aj žiletkári si prídu na svoje - napríklad všeobecne známa je legendárna „stena“ na Šachtičky, kde sa robia aj preteky v časovke do vrchu. Výnimočné stúpanie – až sa divím, že sa ho ešte Imroman „mediálne nezmocnil“ vo svojom seriáli o najkrajších stúpaniach. Možno práve preto, že je skôr najbrutálnejšie ako najkrajšie :-) Ale aj na Šachtičky raz dôjde, niečo o nich je na MTBikeri TU . Teraz sa pozrieme na opačnú stranu doliny, na západný okraj mesta v podhorí Kremnických vrchov. No neľakajte sa fotiek - je to ozaj pre žiletkárov. Len počasie bolo také, že som nechcel moc zmoknúť a keď už, tak aspoň nie zdola. Preto som vzal zimák s blatníkmi. Ale on je to v podstate na asfalt preškolený starý bajk. Veď nech si aj on raz užije svojich pár minút slávy – lebo keď bol ešte mladý a terénny, Vetromag neexistoval :-)

Najskôr teda Horné Pršany. Stúpanie začína dobre vyznačenou odbočkou zo Sládkovičovej ulice v Radvani, len kúsok od hrobu barda slovenskej poézie, na južnom okraji sídliska. By sa pán Andrej možno divil, čo to tu dnes stvárame na tých divných vozidlách. Hneď na úvod treba upozorniť, že najmä v dolnej polovici stúpania je počas bežného dňa intenzívna premávka. Už za socíku malo totiž na Pršianskej terase vyrásť veľké sídlisko, čo sa síce nezadarilo, zato dnes tam pribúdajú rodinné aj bytové domy ako huby po daždi a emhádé tam samozrejme často nechodí.

Cesta ale široká a asfalt výborný. Hneď na úvod sa to pod kolesami poriadne dvihne a cesta ide hustým, zeleným tunelom – človek má dojem, že nadobro opustil mesto. Ale po necelom kiláku sa objavia strechy, krajina sa otvorí a je tu prejazd „sídliskom“. Zato sa to na chvíľu položí, no za poslednými domami (zatiaľ), pri vodojeme, sa to znovu pristrmí. A takto sa to strieda až hore. Dokonca popri farme (asi v dvoch tretinách) je malé klesanie. Tam už ale vedie cesta peknou krajinou pomedzi lúky a ak by bolo času na obzeranie, sú tu pekné pohľady dozadu na mesto a ďaleké okolie. Za odbočkou na Malachov už vidno nábeh do najstrmšej strechy, až po prudkú zákrutu doprava, za ktorou už sa objaví dedina. Na jej začiatku (od budovy OcÚ) sa sklon zjemní až skoro do roviny, aby človeka následne dorazila finálna „dvacka“ od krčmy Pršianka po koniec asfaltu. Celé to má asi 300 m stúpania na piatich kilákoch, sklon priemerne 6,2 % - ale ako som už písal, striedajú sa strminky a rovinky, nie je to súvislé. Segment na Strave je TU .

O kus viac na sever leží guľatý kopček Laskomer (635 m) so známym vysielačom, ktorý zažil slávu už počas SNP. Pán G. K. Zechenter – Laskomerský tu síce nikde v okolí pochovaný nie je, ale aj on by sa asi čudoval niektorým našim záľubám. Aj tu stúpanie začína nenápadnou odbočkou z ulice Medený hámor, tunelom popod R1 (pozor, nemýľte si tú odbočku so susedným ústím Laskomerskej doliny). Aj tu na lúkach pod vysielačom intenzívne rastú rodinné domy, ale kým Pršany bola „rovná čiara zdola hore“, tu sú to miernejšie serpentíny, a najmä počas horúcich dní je tu pod stromami viac tieňa. Výhľady cestou nazad dole ale rovnako veľkolepé. Len ten hukot z R1 možno niekomu bude na začiatku vadiť.

Aj tu je to najstrmšie hneď na úvod, potom sa to za prvou zákrutou trochu zmierni, ale stúpanie je celkovo oveľa plynulejšie ako na Pršany. Nad domami ešte prechádza popri záhradkárskej osade a ponad ovčín (pozor, niekedy to tam podklzuje, hehehe). Naokolo lúky, popri ceste nahusto stromy. Sranda končí pri bráne do areálu vysielača, po takmer presných štyroch kilometroch s prevýšením 246 metrov. Sklon trochu jemnejší ako na Pršanoch. Segment na Strave som ale nenašiel, to čo? Žeby kvôli asfaltu, ktorý je tu miestami trochu hrboľatejší? No nie je to žiadna tragédia - ani pri ceste dole, len na niektorých úsekoch treba dať pozor na výtlky.

Každopádne oba sú to pekné kopčeky, kde sa dá okrem iného aj dobre „zalaktátovať“, ak niekoho práve toto baví. Odmenou budú parádne výhľady na okolie BB cestou dolu – najmä tak podvečer (po robote napríklad), keď nízke slnko za chrbtom nezavadzia pohľadom na východ pri svojom zostupe za hrebeň Kremnických vrchov.

Rišo Pouš