Pobehovanie Timraviným krajom
18.12.2021Toto dnes bude taká vlastivedno-bežecká turistika. Že divná kombinácia? Nooo, keď bolo sivo, škaredo, na horách dupľom hnusné počasie (aj keď Tatrancom sa just vyčasilo) a jesenné farbičky už zotrel neskorý november, ťahalo ma to uchýliť sa do nižších polôh, nie až tak navštevovaných a v lete príliš teplých. Veľa pekných miest sa dá poobzerať v Timravinom kraji, v srdci sopečného pohoria Ostrôžky. Len sú od seba často vzdialené na pešie presuny. Ale jemným hopsoklusom sa to dá - zvlášť keď pod nohami dominujú mäkkým lístím vystlané lesné cesty - alebo v druhej polovici podpolianske pasienky. Takže Podrečany – Tuhár – Polichno – Budinské lazy – Javor – Podkriváň – Kriváň, necelých 40 km vraj, podľa mapy. Ale aj pár zachádzok „od priamej línie“ som si dal, tu je to fialovou na farebnom (https://sk.mapy.cz/turisticka):
Začiatok samozrejme od vlaku. Z Podrečian do Tuhára je to takmer furt po lesných cestách, len na konci trocha po lúkach, dole do dediny. Pod nohami už hrubá vrstva lístia, na začiatku dubového, vyššie bukového. Pred polovicou tohto úseku sa chodník preklápa do klesania cez vrch s názvom Sedem chotárov. Turistický prístrešok (a iné potrebné) je tu podľa tabuliek svojpomocne zbudované ľuďmi z okolitých dedín. Smerovníkov a šípiek na mrte, hádam všetky farby. Na Orave sú Štyri chotáre, tu že by sa ich až sedem zišlo v jednom bode? Nooo, je okolo toho kopca aj viac ako sedem dedín naukladaných, ale pri detailnom pohľade do katastrálky vidno, že chotárov (katastrálnych území) sa hore zbieha len šesť. A navyše je to tuhárske trochu „bokom odskočené“. Ale nevadí. Výhľady inak cestou žiadne, ani do Tuhára nevidno, len pár priehľadov cez rúbane sa naskytne. Zato rachot z kameňolomu sa poriadne ozýva, aj keď je nedeľa. To je ten, kde sa už od 19. storočia ťaží známy tuhársky mramor.
Tuhár je síce vysoko, ale Polichno ešte vyššie, na takej „náhornej planine“. Takže chodník strmší, častokrát aj užší, zo tri razy preskočí asfaltku, ktorá sa tam hore štverá serpentínami. Polichno preslávila najmä Božena Slančíková, čiže Timrava, takže pripomienok na ňu je v okolí hojne. Dedinka samotná vyzerá, že má dobré časy za sebou (ak dáke niekedy aj boli na tomto konci sveta), ale areál fary konečne ožíva vďaka rekonštrukcii a náučný Timravin chodník je zatiaľ funkčný, lebo relatívne nový. Dávam zachádzku aj ku Timravinej studničke a lavičke pod starou jabloňou – pekné miesta na prechádzky, na tých zarastajúcich pasienkoch to pred mesiacom muselo hýriť farbami. Cítim sa ako v Slovenskom krase, lebo vietor tu roznáša zvyšky takých tých korenistých vôní ako v stredomorí, aj záchyty prameňov sú tu všade naokolo. Pod zemou to musí byť tiež zaujímavé. Inak ani Praha nie je ďaleko :-)
Ďalej je to na dlhší čas lesom, až kým ma to vypľuje na rozľahlé pasienky Budinských lazov. Ale cestou zaujímavá, krátka odbočka doprava po zelenej, kde pod nenápadným, placatým kopcom (so zavádzajúcim menom Bralo) stojí krásna skalná stena a dokonca s jaskyňou – čo je teda v našich andezitoch dosť unikát. Potom dávam aj ďalšiu kratučkú zachádzku na vrchol Bralce (817 m), kde stojí zaujímavá útulňa, a už len dupem lesom po príjemnej ceste na sever. Presne preto mám rád takúto klusaciu turistiku.
Von z lesa, a už sú všade naokolo lesy elektrických oplôtkov a po stráňach porozhadzované hospodárstva – samoty. Vbehol som do typickej podpolianskej lazovej krajiny. Najprv mám pod nohami lúčne cesty, no potom v lese zákerné kamene, kryté lístím. Ale to už obchádzam zdola Budinskú skalu s ďalšou jaskyňou (tentokrát Jánošíkovou, ako inak). Zhora sú tie bralá pekné, ale výhľady žiadne - treba ísť dole pod ne, to je iná paráda!
Pri návrate od Budinskej skaly na cestu mám dve možnosti a teda dilemu, ako sa dostať do Podkriváňa. Po červenej sa mi to zdá byť viac po asfalte a viac civilizované, tak idem na opačnú stranu po modrej cez Javor. Asfalt, hrubý asfalt, šotolina, les. Pred jednou z usadlostí v diaľke vidím postavičku. Ako pribieham bližšie, ujo tam stojí, mojím smerom pozerá, tak slušne zdravím. Namiesto odzdravenia že: „Videl som ťa cez okno zďaleka, tak reku idem von pozrieť, čo za šašo krikľavý to sem beží?“ No, aspoň sa budem v tom mojom „žltom kabriolete“ odteraz cítiť na cestách ešte bezpečnejšie :-)
Hore na Javor musím aj cez bránku, ktorú majiteľ priviazal krížom cez cestu, ale to až tak nevadí. Len dúfam, že ju pri preliezaní nezlomím, krehká je dáka... Chodník tu zase stúpa strmšie lesom popri ohradníkoch, a keď sa vynorím na plešinke pri turistickom prístrešku a vysielači, posiela ma cez tú elektriku rovno na pasienky, strmo dole kopcom. To by bolo síce fajn, lebo sa otvárajú výhľady do strakatého Podpoľania... Ale už skôr boli na plotoch rozvešané upozornenia, aby sa turisti držali ďalej od zvierat, lebo sa medzi nimi pasie aj plemenný býk. Lenže značka viedla doteraz vždy len poza ploty! Hehehe, možno aj sranda bude dole kopcom...
No dobre, dáke kravky tam síce postávali aj s teľatami, ale nechceli ma zožrať :-) Prudko z kopca do Podkriváňa, stále cez hrboľaté pasienky. Potom kúsok šotolinovej chotárnej cesty a zase pasienky – a to už dole svieti žltý kostol. Popri ňom sa len prešmyknem a keďže mám ešte tak akurát času, dávam to ešte cez cestu a popri futbalovom ihrisku až do Kriváňa. Stále po pekných lúkach a čiastočne aj popri poliach – už som presa len nízko. Doteraz to bolo všetko super značené, len táto záverečná žltá spojka je trochu problematická - ale s mapou v ruke/mobile je všetko jasné, krajina je tu čitateľná. Na horizonte božia muka, a potom už len smerovník, odbočka na modrú a davaaaaj dole do náručia civilizácie, v ústrety hluku z hlavnej cesty. Šťastne dobojované!
Aj na bajk by to bolo celé dobré, tých pár úzkych alebo pristrmých výnimiek sa tu dá vždy obabrať po cyklotrasách. Lenže bajk som nemal, len bajkovú bundu... Preto pešoturistika a pretože som ani poriadny batoh nemal, tak aspoň tá moja krikľavá zimná cyklobunda poslúžila. Zato ale výborne: batožinového priestoru má dosť (pre účely takýchto krátkych výletov/výbehov), a keďže je strihom aj dosť tesná, nič mi na chrbte neskákalo, paráda! Môžete to kľudne brať ako ďalšiu reklamu na Sportful Fiandre Cabrio :-)
Rišo Pouš
Fotky Pobehovanie Timraviným krajom
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (944x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (894x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (887x)
- Gipsyho prechod zopakovaný !!! - po 27 rokoch (814x)
- Koruna Zeleného plesa podľa Jančiho Matavu (796x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (795x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (788x)
- Ochutnávka druhého snehu na Martinských holiach (786x)
- Val Forno - Lei Cavloc - Fornohütte (782x)
- Poludnica: zo Závažnej Poruby do Iľanova (766x)
Fórum
- Skialp Top 13 Horný Engadin
26.12.2024 - príspevok k diskusii
vdaka za darceky. tazko si vybrat z tvojej paradnej pizzerie. ale casom isto pribudne aj cukraren, ja som viac na sladke ;-). este par teplych zim a p... - Crna Gora turisticky: Vrsuta
23.12.2024 - príspevok k diskusii
Šak tam jedna v kríku sedí - ak ti málo bolo, nemala si tak letieť dole, mohli sme ešte nejaké pohľadať :-) - Crna Gora turisticky: Vrsuta
12.12.2024 - príspevok k diskusii
Len tie zmijom kde nič - tu nič :-D - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi...