Rozcvička pred rozcvičkou, alebo o životnom štýle

           Sobota ráno a samozrejme leje - ako naschvál. A o týždeň beh z Trangošky na Donovaly (taká lepšia rozcvička pred NTS2010 :-). Bolo by dobré ešte naposledy pobehať čosi kvalitné, dlhé, strmé, ale v takom nečase? Našťastie pred obedom sa to hore trhá, tak neváham a balím ľadvinku – cukor, gély, voda, kľúče, toaletný papier :-)

Prvý úsek na rozcvičenie, kluskám popri Turci, obieham upachtené guľaté tetušky s plnými igelitkami. Krížom cez smradľavú hlavnú, mierne do kopca zo tri kiláky, smer Martinské Hole. Opúšťam asfalt, mokrá tráva líže staré blato z maratóniek, nebudú aj pľuzgiere? Ale čo, nech si nohy zvykajú. Od chaty „Storočnica“ zvážnica, pár kilometrov hore-dolu (viac hore), ale to ani kopec nie je, len taká naklonená rovina. Povrch nesklamal, tu je to vždy suché aj po lejaku. Pilčíci sa už vyzúrili, ale minulý týždeň bola cesta po víchrici nepriechodná. Na jej konci hybaj doprava hore, smer lanovka – trochu asfaltu, viac blata v lese - tu zas zúria bajkeri-zjazdári. Aj teraz traja tlačia hore serpentínami – to už som na „starej ceste“ na Martinské Hole. Točím jednu serpentínu za druhou, ale „od dela“ už pekne priamo hore skratkami. Napájam sa na asfaltku, zbieham po nej kus nižšie a od „Partizánskej studničky“ mierne stúpam po zvážnici, aby som sa na Dlhej Lúke napojil na žltú značku na Minčol. Konečne normálny lesný chodník a onedlho príjemné hrebeňové partie Lúčanskej Fatry, krátky finálny stupák a obieham okolo smerovníka (Minčol, 1364m). Kuk na čas – rovné dve hodiny, takmer 1000m nastúpaných. Stačí na dnes (vyššie už sa aj tak nedá), aj dolu treba bežať, nech nohy trpia. Ťažko pod Hoľami, ľahko pod Prašivou :-) Preto žiadne serpentíny, ale pekne direkt po skratkách. Niežeby som to mal radšej z kopca, ale aj skackanie po klzkých koreňoch treba natrénovať – a to zbiehanie z Prašivej je mrcha výmysel. Na koniec zas tá „naklonená rovina“ - posledný, asi kilometrový (inokedy nekonečný) kopec mi dnes ide akosi ľahko, to je formáááááááá! Od Storočnice už len zo 20 minút domov, pohodlne z kopca po lúkach. Brutto čas aj so „zachádzkou“ do kríkov 3,5 hodiny, môže byť.

A načo to všetko? Prečo si neužiť radšej celodennú túru miesto tohto masochizmu? Presne preto, aby som po nej vládal chodiť aj na druhý deň, alebo aby som si užil aj (pre niekoho) infarktový strmý výstup na hrebeň - čím viac vládzem, tým viac si to užijem! Lenže to niečo stojí, napríklad pohnúť zadkom aj v týždni, po robote, v daždi, potme, v zime... Aspoň peši a nie autom po ten nákup, keď nič iné. To je o životnom štýle, nie o pretekoch a naháňaní výkonnosti – vtedy sa ani nútiť netreba. Aj keď tí, čo chodia na výlety len autom do hyperT, aj tak toto nečítajú :-) My ostatní sa stretneme na kopcoch – možno už ďalšiu sobotu medzi Trangoškou a Donovalmi. Berte to ako pozvánku.

Ripo