Sivec - ta to jaky fajny kopec!

Východniarsky Matterhorn (781 m) pozná možno aj ten, kto na ňom ešte nestál, lebo veľmi charakteristicky trčí do oblej krajiny Volovských vrchov nad priehradou Ružín a pri ceste vlakom z/do Košíc priťahuje svojim tvarom oči ako magnet. Ak nad ním práve nestojí slnko :-))) Výstup naň od severu je síce strmý, ale chodník dobrý a dlho tá strmota netrvá. A priamo pod ňou sa dá auto zaparkovať. Prípadne sa tam dá dôjsť od železničnej zastávky Ružín, veľmi peknou a na výhľady vďačnou prechádzkou cez pasienky. Toto sú asi najviac využívané možnosti, ako sa mi zdalo podľa prešliapanosti chodníkov. Ja som sa ale vybral z opačnej strany: z Košickej Belej cez sedielko Gaľová a v Ružíne na stanici som skončil. Prechádzka je to tak na päť hodín.



V Belej stojí bus priamo pri smerovníku, ale hneď o kúsok ďalej je odbočka doprava medzi domy (von z dediny) neoznačená. Značka až na pni za zákrutou. Potom už sa zle ísť nedá, lesno-lúčna cesta a modré značky spoľahlivo vedú plynulo do kopca, až na Gaľovú. Odtiaľ do Priehyby pod Sivcom veľmi pekný singlík lesom, až som sa divil, že sa tu v krajine zvážnic aj niečo také nájde. Len miestami žihľava hryzie do nôh a buková mladina vie za mokra asi dobre poumývať.



Od tabúľ v sedle je to už široko vyšliapaný chodník až na vrcholový bralnatý hrebienok, takých 20 minút. Rozhľady fantastikuš vo tri sveta strany, len za chrbtom zavadzia les. A zostup tiež jednoduchý. Len netreba zabudnúť hneď pod sedlom odbočiť zo širokej zvážnice doprava na chodník. Označený je. Tam začína strmý zostup až k asfaltke, miestami aj voda tečie po chodníku, ale zväčša komfort a v lete aj podstatný hlboký tieň pod stromami.



Posledná etapa: od konca strminy (na tabuľke je názov Tisovec) je to len kúsok po asfalte, ale aj to je pekná cesta a skoro nič tu nejazdí. Odbočka doprava a hneď sú tu lúky preveliké s výhľadmi preďalekými a ovečkami chrumkajúcimi. Zaujímavý je aj chodník lesom medzi nimi. Až po ovčín dobré značenie. Odtiaľ až na stanicu už by to chcelo značky oživiť, bo niektoré nedobre vidno. Ale zas tragédia to nie je. Koniec na stanici je tiež s pekným výhľadom na Sivcovu susedu - Bokšovskú skalu. Do KE je to vlakom koľko? Pol hodinu? Ako nič!

Rišo Pouš