Skialpaktuál: ešte raz z Čertovice na Chopok

Navnadený Rolandovými fotkami zo začiatku marca, vybral som sa preskúmať reálne podmienky na jednej z najobľúbenejších a v súčasnej biede zároveň na jednej z mála možných skialpových hrebeňových trás. Pred blížiacim sa víkendom pridávame preto zopár (dúfam že ešte) aktuálnych fotiek z obľúbenej trasy - z druhej marcovej nedele. Hneď na začiatok ale treba zdôrazniť, že kto to chce prejsť na pásoch, mal by sa poponáhľať, lebo hneď po tom poslednom snežení (na prelome februára a marca) sa na dlhšie vyjasnilo a slnko už bije najmä do južných svahov naplno. Aspoň že noci sú stále mrazivé a sneh sa netopí hneď od rána. Nedeľa po MDŽ bola skoro ideálna, aj keď severovýchodný vietor bol miestami (najmä v sedlách a vo vyšších polohách hrebeňa) dosť jedovatý. Zato ale zabezpečoval, že sneh nebol úplne na kašu, v nižších častiach to skašovatelo až pred poludním, vyššie bol sneh tvrdý a stopa často ľadovo šmykľavá celý deň. Tesne po poludní už som už aj na južných svahoch pod hrebeňom lyžoval na "hrachu a kryštálovom cukre" :-)

Stúpanie zo zjazdovky na Lajštroch už poriadne cíti nedostatok snehu tejto zimy, trčí tam spod snehu už všeličo a o pár dní už bude treba dosť obchádzať a prenášať. Pod nohami väčšinou už firn, ráno samozrejme zamrznutý a keďže rozjazdený, aj dosť hrboľatý. Pešiaci si tu cez deň užijú, lebo sa budú prebárať poriadne hlboko.

Medzi Lajštrochom a Kumštovým sedlom vedie kosodrevinovým tunelom udupaný až zľadovatený chodník, na niektorých miestach už začína byť trocha problém, kade prekľučkovať - tu sa to bude najrýchlejšie zhoršovať. Na jedinom mieste bol dole kopcom pomedzi kosovku trocha problém, lepšie bolo vyzuť lyže a pár metrov zbehnúť pešo. Ale nie kvôli nedostatku snehu, skôr kvôli úzkemu, kľukatému a strmému chodníku. Traverz južným svahom k smerovníku v Kumštovom sedle sa ešte dá, ale dlho to trvať nebude, už je to len tak - tak. Lepšie vyzerá zimná trasa vrchom popri tyčiach, aj keď aj tam už je nutné zájsť troška viac na sever a pokľučkovať pomedzi kosovku.

Masív Králičky je zato vysnežený súvislo, na všetky strany polyžovaný a lyžovateľný celkom dobre po drapľavom firne, smerom na sever dokonca stále po snehu. Stopa na temene je tvrdá, rýchla, Ďumbier podobne, aj keď viac rozlyžovaný a rozdupaný. Keďže rovnako tvrdo, aj keď našťastie nie ľadovo to vyzerá až po Chopok, skúsil som radšej trochu jarnej lyžovačky muldou z Demänovského sedla a z nej odjazd traverzom po modrej značke na Kosodrevinu. Okolo obeda celkom dobrá lyžovačka, ráno by to bolo poriadne hrkotanie po betónovom firne.

V traverze k lanovke je ešte tak pol metra snehu, ale keď sa do toho slnko oprie, pešiaci sa riadne zabárajú. Na lyžiach samozrejme pohoda, len už sa treba niekde vyhýbať kríkom. A na záver mi ostalo už len vydriapať sa popri gondole na Chopok a na druhej strane dávať pozor na čoraz viac trčiacich šutrov pri šmýkaní na Lukovú. Lepšie je to poza zábrany ako po tejto "zjazdovke". Viac povedia fotky, aj keď podľa predpovedí po víkende má konečne (s niekoľkomesačným meškaním) na Slovensko doraziť zima, tak uvidíme, čo bude a či vôbec a dokedy :-)

Rišo Pouš