Skialpaktuál z nedeľnej Mengusovskej doliny

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriadne - aj na Štrbskom plese, odkiaľ sme vyrážali. V pláne bola Mengusovská, že tam sa nejako a niekam hádam schováme pred dobiedzavým sz vetrom. Podobný program ako pred dvoma týždňami ( report je tu ), akurát, že „od parkoviska“ už to nešlo, poctivo sme si lyže vyniesli až tam, kde letný chodník vychádza z lesa, ďaleko za Triganom. Lebo v lese toľko špiny na chodníku, že nám bolo pásov ľúto:

Dole k mostíku sme ale nešli, odbočili sme doľava a cez kosovku sme natraverzovali rovno pod Široký žľab a ten sa nám zapáčil. Lebo podložka príjemne mäkká (natopený firn) a piati predjazdci ťahali stopu priam profesionálne. Vyššie, v strmšom, už o bolo suchšie a boli ta zo dve miesta, kde sme aj rozmýšľali nad haršajzňami (mokrý firn alebo v tieni prášok na tuhej kôrke), ale ešte vyššie viac suchšieho a lepšie državého snehu, skoro prašanu, najmä v tieňoch na južnej strane žľabu. Aj kde bol už odhrnutý lyžujúcimi, dala sa do kôrky pod ním jednoducho hrana zaseknúť, nebol to hrubý ľad. Takže komfortne až hore a tam okrem pár nárazov vetra parádne, tichúčko. Ten ďalší front v nedohľadne.

Nečakane dobré podmienky aj na zjazd: najmä horná časť, skoro prašanové orgie. Čím nižšie, tým to bolo ale horšie. V strede už čerstvo tvoriaca sa kôrka trochu chytala za nohy a úplne dole postupne tuhli rozlyžované hrudky firnu z nedávneho splazu. Takže lyžba skoro ako po lavínisku. Partia, ktorá prešla z Mlynickej, ale hovorila, že na tej strane je sneh oveľa horší.

Ešte bolo trochu času aj síl, tak sme od potoka začali dupať v ústrety Žabím plesám, už so slnkom za chrbtom. Ale obe spomenuté dôležité komodity sa rýchlo míňali, tak sme skončili niekde pod prahom Volej kotliny a zahanbene sme začali strácať výšku po červenej značke smerom ku potoku. Celkom fajn jarná lyžba, lebo slnco tam malo ešte svoje slovo.

Odjazd popri potoku k mostíku, to bola profícky vedená stopa, ktorá ale už ľadovatela. Podobne ako letný chodník smer Trigan, po ktorom sme následne pohrkotali pásmi. Ale aj pod stromami bol nejaký čistejší ako ráno a zamrznuto suchší (pešiaci žeby premiesili tú špinu?), tak sme sa prepásovali relatívne hlboko do lesa. A na pohľad by sa dalo na lyžiach aj dole z Triganu, ale na druhý pohľad už bolo vidieť pirane, striehnuce pod hladinou. A už je tam aj úzko na brzdenie. To je všetko (viac v galérii), už sme potom len spláchli kofčou/pivom ten prach, čo sa nám v krkoch usadil pri prechode cez nekonečné parkoviská. Dobre to vyšlo, len keby sa viac vládalo! Nevadí, možno nabudúce.

Rišo Pouš