Slanské vrchy - stred: Makovica a Mošník

Horskú hradbu, oddeľujúcu Košickú kotlinu a Východoslovenskú nížinu, tvorí od severu na juh päť podcelkov, v podstate bývalých treťohorných sopiek (Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič). Po Miliči som sa už raz motal ( TU ), asfaltové cesty cez Bogotu ma moc na pešiu turistiku nelákajú, tak prišiel rad na dve „sopky“ z názvu. A rovno poviem, že nič moc, ale GPX je hore, ak niekto chce. Je tam síce pár pekných miest, ale medzi nimi hafo fádnych lesných ciest, vylepšených koncom upršaného decembra 2025 (keď som sa tam motal) blatom po ťažobných strojoch. Do toho šedivé počasie s hmlou a občasným mrholením – to estetike moc neprospelo. Ale dobré to bolo na pobehanie a vyvenčenie tela. A aby som si potom vážil tie pekné dni :-) Takže som vyrazil od herlianskeho umelého gejzíru na vyhliadkové Rankovské skaly, vybehol na Makovicu, z nej zbehol na druhú stranu „hrebeňa“ popri „Skalách pod Pariakovou“ a potom už som len cez Herlianske sedlo a vrchol Mošníka dupal do Dargovského sedla, lebo odtiaľ ide každú chvíľu autobus:

Nemá zmysel veľmi sa tu vykecávať, tak len pár užitočných vecí. Napríklad, že značenie parádne, aj keď podklad pod nohami často nič moc. Ak nie blato, tak drevený bordel. Ale cesty široké, len málo chodníkov – singlíkov. Ideál na mtb-cykloturistiku. Z Rankovských skál je asi pekný výhľad na západ, z Obrej skaly pod Pariakovou na východ, mne sa len pohľad do mlieka podaril :-) Od Kamenného hríbu som sa nevracal po značke nazad hore na hrebeň, ale napriamil som to po neznačenej, jednoznačnej lesnej ceste, až kým sa nepripojila ku červenej značke.

Najkrajší les hneď na začiatku, ako zelená prechádza rezerváciou. Potom okolie typicky lesohospodárske. Na Makovici sa to poriadne ježí vysielačmi, na Mošníku len jeden samotár. Posledné oživenie pohľadu a podkladu už len na Lazoch, ktorých názov napovedá, že na tých veľkých lúkach niekedy niekto asi aj býval a hospodáril.

A záver? Dargovský priesmyk je známy najmä vďaka veľkému pamätníku bojov z Druhej svetovej, je tam čo obzerať pri čakaní na autobus.

Rišo Pouš