Starobocianskou dolinou za firnami pod Besnou a Králičkou

Možno posledná moja pásovačka v sezóne, lebo začiatkom marca už treba za snehom chodiť dosť ďaleko a vysoko. Verejné spoje takmer nepoužiteľné a aj miesta, kde sa dá naskočiť do lyží (takmer) od parkoviska, sa míňajú rýchlejšie ako teplé rožky. A už sa dá aj inak v lesoch vybúriť. Zároveň ma však už dlho láka Starobocianska dolina, teda najmä prístup cez ňu, cez Bocianske a Kumštové sedlo na hrebeň Nízkych Tatier. Ústie má vysoko, vedie na západ, od severu je pritienená, to by malo íííííííísť! Aj tak je a keď padla dohoda a oplatilo sa auto štartovať, v nedeľu ráno na MDŽ vyskakujeme do jemne odmrznutého blatka pred rampou, kde už sa pomaly zapĺňa malé parkovištiatko. Tak pre 15 áut max, keby niečo... Znamenie, že si sem treba ráno privstať, nie je to Žiarska. Prvých ani nie 400 m s lyžami na chrbte, lebo nevieme, kde ich zapneme, ale zapíname už po chvíli. Dole sme potom zlyžovali ešte dokonca o kúsok nižšie, k mostíku 300 m nad parkoviskom. Zvyšok medzi tým bol takýto:

Takže dno doliny – tam sa ešte dlho bude dať. Hrubá vrstva udupaného snehoľadu, len v dolnej časti na pár miestach pod stromami bez snehu. V lesíku hojdavé, vyšmýkané mnohovariantné chodníčky, ráno trochu ľadové, popoludní smerom dole hravé.

Záver po lúkach do Bocianskeho sedla parádny, len si svoju stopu vybrať. A v traverze do Kumštového sedla suché snehy. Totálny protiklad protiľahlých svahov, na juh otočených, pod Rovnou hoľou, kde už hádam aj kvety spod zeme lezú.

Na hrebeni voľba jasná – stúpame ďalej, na Besnú (1807 m). Lebo vraj je chuť lyžovať a zhora sa uvidí, čo by sa dalo. Lebo je pod mrakom a teda pod nulou, sobotné čisté nebo sa nekoná, pod lyžami to dosť hrkoce. Stúpame miestami už len po zvyškoch, okolo Panskej hole to už dlho v tom južnom traverze nevydrží.

Zároveň sa ale otvárajú výhľady a počasie hovorí, že „východný centrál“ Besnej si asi necháme na koniec, tam teraz ešte zima bude, a teda hrkotavo. Ako prvý skúsime hrebienok z vrcholu na juhovýchod. A opláca sa! Hore trochu prituhnutý, nižšie už odmäknutý firn, ale rovný, také oblúky sa dajú rezať, že až!

Nazad hore a hneď spomedzi vrcholov sa spúšťame na druhú stranu, na západ. Tentokrát muldou priamo do Pošovej Mlynnej. Tvrdá je, ale nie ľadová, len čím nižšie, tým na kratšie oblúky. Zastavuje nás zúženie a poprepadané diery do potoka. Meter snehu naviac a dalo by sa zísť podstatne nižšie. Pri naliepaní obzeráme hlboké a zablatené stopy „domáceho pána“ pri potoku, potom strmo stúpame vedľajšou muldou, priamo na Králičku.

Pre zmenu by to zase chcelo pod nohy niečo mäkšie. Slnko občas prebleskuje spomedzi vysokých mrakov, nebadane sa otepľuje, tak nám do oka padá hrebienok, tentokrát ten z Králičky (z vrcholu) na juh, medzi Mlynnými dolinami. A zas je to super ako to prvé z Besnej – taká pohodová užívačka plynulých oblúkov v nie veľmi strmom svahu - v ústrety bielemu fľaku zjazdoviek v Mýte, ktoré v diaľke poriadne kontrastujú s hnedým okolím. Až dole na žltú značku nás to ale nepustí, strmá rúbaň je už vytopená. Tak nazad po vlastných stopách.

Dve nohy už chytajú akúsi krízu, ale aj čas pokročil, tak zhora šmýkame po hrebeni nazad na Besnú, že teda ešte ten „východný centrál“ dáme a z neho po zelenej značke vylezieme do Kumštového sedla. Zámer čiastočne plníme. Lyžovačka výborná, aj pod Besnou to už zmäklo, len zelenú značku chytáme iba chvíľu na spodku, potom sa smerom hore stráca a stopy vedú inde. Tak traverzujeme priamo na Panskú hoľu a dobre robíme.

Lebo namiesto návratu traverzom to púšťame do Bocianskeho sedla rovno dole z hrebeňa. Po suchom a tvrdom, krátkymi oblúkmi pomedzi ledva zasnežené vrcholce kosovky. Voľnejšia oblúkovačka z Bocianskeho sedla dole lúkami k lesíku je potom zas o niečom úplne inom, to je pravá jarná firnovačka. Na parádu.

Takže už len nedať sa moc vyšľahať konárikmi pri hľadaní cesty pomedzi stromy a keď sa to nižšie otvorí, nepodľahnúť čaru rovného a rýchleho odjazdu dolinou. Treba myslieť na to, že asi na dvoch miestach treba už veeeeľmi opatrne, aj preniesť. Ale s tým sa počíta a tu to ozaj ešte dlho vydrží, ani z Čertovice na Lajštroch to vraj už nie je také pohodlné. Treba ísť, kým sa dá, gpx je hore.

Rišo Pouš