Štiavnické vrchy: Okruh cez Sitno

Sitno 1009m. je najvyšší kopček v Štiavnických vrchoch, známych predovšetkým svojou baníckou minulosťou. Príležitosť zakresliť biele miesto na svojej mape sa snažím vždy využiť a tak som sa v lete zúčastnil takej skôr vychádzky ako túry na tento vyhliadkový vrchol.

Vyrazili sme od Počúvadlianskeho jazera, ktoré je tiež pozostatkom po baníckych aktivitách. Strmo do kopca po zelenej náučnej značke, priesekom v lese až ku studničke. Od nej už chodníček vedie traverzom a vychádza na lúku pod Sitnom. Z hmly na nás vykukovali skaly ukrývajúce známu skalolezeckú oblasť. Na ňu však tentoraz čas nevyšiel.

Na vrchole je okrem vysielača aj budova s rozhladňou, kde je obchodík so suvenírmi a občestvením. Aby sme sa nevracali tou istou cestou, tak sme na návrat použili žltú značku vedúcu popri Tatárskom jarku. Predierajúc sa porastom po chodníku, ktorým už dlhšie nikto nešiel sme obdivovali dnes už nefunkčné dielko. Muselo to tu byť v stredoveku celkom zaujímavé.

Skupina ozajstných dubákov (V Tatranských končinách často vydávaných za ich príbuzného Hríba smrekového) nám len potvrdila, že pár dní tu nikto nebol. Osvieženie v jazere na záver padlo v horúčave ozaj vhod.

M.Bartoň