Tour de Terchová 2 - Úboč, Boboty, Sokolie

Tentokrát dáme okruh okolo dediny na juh, ale tentokrát po vlastných. Kto by ťahal bajk pomedzi skaly na Boboty a Sokolie? Bude to také 3x hore a dolu: nech sa sem radšej nechystá nik, kto má slabé kolená :-) Ale na výhľady je to veľmi vďačný okruh – na začiatku a na konci do Terchovej, v strede do Vrátnej.

 

Začíname tradične na námestí a na rozchodenie si dáme Úboč – poza kostol stúpa náučný chodník a je tu hneď prvý panel, zablúdiť sa nedá. Cez lúky Úboča prejdeme do osady Vyšní Berešovci a z nej treba trafiť ku Krištofíkovcom.  Tu je to náročnejšie, lebo neznačené. Ale lepšie ako sa trepať k Dieram po hlavnej nie? Proste nad Berešovcami, pod takým strmším svahom, odbočíme z náučného chodníka doprava dolu lúkou. Cesty niet, ale vyjazdené koľaje nepustia. Osada Krištofíkovci sa krčí pod nami. Z osady nás cesta dovedie na hlavnú a už je to len kúsok k hotelu Diery.

 

 

Na rozcvičenie si dáme Dolné diery, od hotela na Podžiar slabá polhodinka. Pekný kaňon! Na Podžiari bufet, rýchlo preč lebo nikam nedôjdeme! A len teraz to začne! Vrchpodžiar je sedielko o kúsok vyššie a z neho už nasleduje strmák priamo na Boboty. Po zelenej, priamo po spádnici. Kto príde po prvú vyhliadku, má vyhraté, lebo už je na hrebeni. Vari hneď druhá vyhliadka je jediná na Terchovú, ostatné sú otočené do Vrátnej. Najlepšie je užívať si ich podvečer – aby slnko svietilo čo najviac zo severu. Inak je Vrátna v protisvetle, nič moc na fotenie panorám :-)

 

 

Nasleduje poriadne prudký zostup dolu z Bobot k asfaltke a rovnako prudký výstup na Malé nocľahy v masíve Sokolia. Zo dve krátke reťaze na pomoc, do Sokolia aj schodíky, ale hlavne veľa skál, veží, vežičiek nad hlavou a pod nohami ešte viac voľnej sute. Radosť padať :-) Len na to že sme v NPR Tiesňavy, dosť zaskočí pohľad na výsek s elektrickým vedením - priamo pomedzi skalné veže. Slovenská realita...

 

 

Malé nocľahy sú ozaj malé – také sedielko, skryté v lese. Lavičky poslúžia boľavým nohám. Keby sa vám zdalo, že počujete hlasy akoby priamo zo stromu nad hlavou, to sa len blížia turisti z opačnej strany – tak prudko odtiaľ chodník klesá. Veď aj my budeme - o chvíľu do doliny Obšívanka. Cestou sa treba zamyslieť, koľko úsilia asi stálo naplánovanie a potom vybudovanie týchto chodníkov!

 

Z ústia doliny už len po lúkach ponad družstvo, je to na skok do centra Terchovej. Ale oplatí sa urobiť ešte krátku zachádzku – na Oravcové nás upozorňuje biela šípka na smerovníku. Je to kalvária s moderne stvárnenými zastaveniami a na jej konci pri oltári je  perfektná vyhliadka na Terchovú. Aj plechový Jánošík svieti medzi stromami. Na námestie je odtiaľ slabých 15 minút.

 

 

Tak sme teda došli. Užili sme si výhľady, ale aj smrad – tieto chodníky sú jedny z najviac frekventovaných a na konci suchého leta sa pod každým kríkom váľa nejaké to h... O bielych použitých vreckovkách ani nehovorím, plastového odpadu sme nazbierali za tašku, čo dodať? A kto je schopný odhodiť do trávy medzi skalné veže plechovku od piva, ten musí mať tie hovná aj v hlave :-) Už aby poriadne zapršalo! A keď už vodu spomíname, treba si nabrať na začiatku – jediný pramienok, kde sa dá doplniť (okrem bufetov) je v kaňone kúsok nad hotelom Diery. Potom až na konci, dolu v Obšívanke. V Tiesňavách sa asi nik nenapije, predsa len ten potok zbiera všetko z celej Vrátnej :-)

 

Rišo Pouš