Traja králi medzi Kubínskou a Vasiľovskou hoľou

Šiesty január, pondelok trojkráľový, koniec sviatkov, treba ešte využiť. Zvlášť, keď predošlé dva dni nadzigalo prašanu – a dokonca aj v dolinách, aspoň teda na severe. Jedno auto a traja ľudia – konečne nie som odkázaný na spoje! Obratným a nenápadným manipulovaním utvrdzujem zvyšných dvoch, že Kubínka je ich nápad a najlepšia voľba :-) Parkujeme na najvyššom parkovisku, ešte je miesta dosť, vleky začnú ťahať o hodinu. Ku krvavočervenej zore nad Chočom sa otáčame chrbtom a len pár metrov od auta sa noríme do lesa po parádnej stope. No, parádnej – je vidieť, že sneh napadal na „nič“. Okolo rozprávka ako z Mrázika, no pod nohami presvitá premrznuté blato. Ale na výstup komfort.

Čím vyššie, tým hlbšie koľajničky, tu na Orave ozaj nasnežilo pekne! Skratky lesom komfortne vycikcakované, diaľnica k chate komfortne poratrakovaná, cikcaky frírajdovým lesom pod hrebeňom (väčšinou) komfortne naklonené. Prví púdroví jazdci už sa spúšťajú okolo nás, po kolená v prašane, pochvaľujú si. Aj keď niekde za nimi presvitajú jafury.

Sme hore, medzi Kubínskou hoľou a Minčolom – viditeľnosť ďaleká, aj keď pod mrakom. Nefúka, je to dnes paráda! Stopa do Príslopu viditeľná, ale dnes ešte nepreleštená. My ideme opačne. Pekne po modrej na Vasiľovskú hoľu a polyžovať dole k polievke. Hrebeňová lúka pod Minčolom (tráva ešte trčí) a prvý zošup lesom - je krátky, tak na rozcvičenie. Snehu dosť aj na brzdenie pluhom.

Rovinka popod Minčol a druhý, kľukatejší, strmší, dlhší a najmä zodratejší zjazdík lesom. Spod snehu povyskakovaným konárom a zmrznutým hrudám pomohol aj dement, ktorý sa tadeto len nedávno preháňal na skútri, inak stále mrázikovská rozprávka.

Lúky na Vasiľovskej holi sú po motorovom dementovi poorané tiež poriadne, ale naša stopa zachovaná, pred nami aj za nami ju dosť ľudí leští. A výhľady aj tu super, najmä na sever, kde Babia hora schováva hlavu v mrakoch. O chvíľu sme pri vleku a o ďalšiu chvíľu už štrikujeme dole po zjazdovke. Na otočke drevená koliba, tučný kocúr, desiatové polievky a ide sa nazad. Pekne slušne po okraji pisty, popod les.

Hore len jeden rozdiel, lebo Babia hora vyliezla z mrakov už celá. Cestu nazad si ešte spestrujeme cez Minčol a rovno k hornej stanici vleku. Z predošlých dní niektorým z nás ešte horia stehná, tak rozrytý prašan zavrhujeme a zbabelo zliezame k parkovisku direkt po zjazdovkách. A to je vlastne všetko – krátke, pohodové, akurát na dobrú rozlúčku so sviatkami to bolo. Stav snehu je vidieť na fotkách. Ďakujem za sprievodcovské služby, odvoz a spoločnosť :-)

Rišo Pouš