Tréningové mtb okolo Valčianskej doliny

Asi 30-kilometrový okruh v Lúčanskej Malej Fatre, na turčianskej strane, okolo doliny so známym lyžiarskym strediskom. Tréningový preto, lebo chrtivý potenciál je tam vysoký, estetický o dosť nižší, miestami sa prepadá hlboko do mínusu. Najmä na severnom okraji doliny, kade som sa štveral hore. Ale pod kolesami pohodlná, zväčša rovná šotolina, samé lesné cesty, žiadne prekvapenia, aj gravel by sa miestami nudil. No héééj, aj výhľady sú – cez rúbaniská na rúbaniská. Aj hlboko do riedkych lesov vidno, lebo veľa tých ciest je surových, nových, ešte im okraje nestihli zarásť. Tak je to vhodné aj pre medveďofóbov. Čiernych kôpok sa tam na cestách vždy niekoľko nájde :-)

Začal som aj skončil pod „muničákom“, na konci tankovej cesty nad Trebostovom. Vystúpal som až tesne pod červenú hrebeňovku pod sedlom Maríková, pretraverzoval pod Hnilickú Kýčeru, dole som sa spustil k hornej stanici lanovky a okruh som uzavrel cez horný koniec Valče a stúpaním malou dolinou nazad k muničáku. Týmto smerom je to lepšie, lebo opačne by bol úvod v stúpaní k lanovke nezjazdný. Strmá a rozrytá cesta je to:

Fotky sú všetky na jedno kopyto, samá zvážnica, sem – tam lúka. Začiatok na rozhraní Trebostovskej a Valčianskej doliny je strmý, striedajú sa rovinky (aj jeden malý pokles) s poriadne strmými stenami. Cesta je spočiatku hnusne surová, čím vyššie ale, tým krajšia. Potom krátky zjazdík a najhnusnejší úsek až pod hrebeň - síce takmer po vrstevnici (okolo 900 m), ale po čerstvo „prehobľovanej“ ceste – najmä pre nás, ktorí si ju ešte pamätáme zelenú. Cítil som sa miestami ako v kameňolome. Aj celý rozľahlý záver doliny v okolí je samá rúbaň. Potom dlhé zjazdy a pár menších stúpaní popod hrebeň a Hnilickú Kýčeru.

Prevažne z kopca po rozhraní Valčianskej a Slovianskej doliny je to už estetickejšie, lesy krajšie a plynulý zostup na žltú značku a k hornému okraju lyžiarskeho strediska vedie po príjemnejších cestách. Aj cez veľkú lúku na južných svahoch, sklonených už do Slovianskej doliny.

Záver (od sedačky dole na lúky nad Valčou) je strmý v opačnom smere takmer nezjazdný, potom ale už ďaleké rozhľady smerom k dedine, vpredu Veľká Fatra. Horný koniec som len lízol a hneď pri vstupe do Valčianskej doliny preč z asfaltu: doprava, do posledného, mierneho stúpania komfortnou lesnou cestou nazad na začiatok okruhu.  Viac povedia fotky v galérke a animácia, gpx je hore. kurát Relive už spoplatnilo aj základné funkcie, tak len takto nasucho, už len čiarka po mape behá :-)

Rišo Pouš