Z Bystrici do Kremnici na bajku

Nastala situácia opačná ako nedávno – musel som bajk z BB domov odniesť, ale tentokrát som sa musel šetriť, lebo na ďalší deň som mal poriadny „záhul“ naplánovaný. Takže len krátko – taký malý návod na čo najkratšie spojenie medzi týmito dvoma mestami, kade kedysi aj vozy s meďou chodili. Aj keď isto nie po tej istej ceste. Trasa je to pekná, na každom kroku kus histórie alebo iných zaujímavostí. Na začiatku a na konci asfalty, hrebeňový úsek medzi nimi tvoria ale dobre udržiavané bežkárske trasy – takže asi najvhodnejšie je to pre štrkolet alebo krosový bajk. Necelých 30 km. Cez Králiky, ale aj pod hrebeňom na niektorých miestach síce krátke, ale poriadne výživné stojky - hodinky mi namerali maximum 27% nad Králikmi, pod rampou do strediska. Na asfalte samozrejme :-) Ale inak na pohodu stúpania, len sprevodovať treba do ľahka.

Z centra Bystrice skoro až do Tajova sa dá ísť popri potoku - čiastočne po novej cyklotrase, potom po Mlynskej ulici. Prejazd Tajovom smerom na Králiky vedie peknou dolinou, len pozor na premávku – posledné roky dosť hustne, lebo hore sa „suburbánne“ stavia o 106. Králiky sú v poriadne strmom svahu, potom aj prístup k lanovke je poriadna stena. Nad zjazdovkou začína lesná cesta, poza zasnežovaciu nádrž ešte strmá a rozbitá, potom až na križovatku „Pod Zlatou studňou“ plynulo a ľudsky stúpajúca. Hrebeň až po Skalku samozrejme parádny, hojdačkový, pár vyhliadok na bystrickú stranu a voliteľná obchádzka najstrmšieho miesta. Až k vysielaču som to netlačil, odbočil som na bežkársky štadión a odtiaľ už po asfaltových serpentínach (širokých a hladkých) dole do doliny. Za odbočkou na Krahule akurát čistili následky búrky, ale prešmykol som sa a potom už začali znovu pribúdať popri ceste kadejaké zaujímavosti historické, prírodné aj architektonické. No a centrum Kremnice hádam ani spomínať netreba, vrútil som sa doň popri krásnych, starých baníckych domoch.

Niekto možno bude namietať, že na mtbajku sa táto trasa dá aj menej asfaltovo zariadiť, ale to už nech si každý sám vymyslí. Námety sú hore v podobe gpx súboru a dole v animácii a vo fotogalérke. Ja už som si len skrátil serpentínky na stanicu po mačacích hlavách strmého chodníka a začínal som sa tešiť na zajtrajší „dlhý výbeh“, ktorý v závere bude viesť zase po hrebeni na Skalku. Ale to už bude iný príbeh.

Rišo Pouš