Z domu na skok: prvý pokus

18.- 19. november 2015, prejdených 99km/+3150m  za 16:43hod 

Veľké Vozokany - Veľký Inovec - Nová Baňa - Sitno - Bukovina.  Akcia na parádu, len nedotiahnutá do úspešného konca, ešte to dám celé. Z domu o 13:13hod a hneď za dedinou sa ku mne pridal psík , ktorý ma sprevádzal až po Novú Baňu. Nočný pochod Bukovinou som akciu pomenoval ,nakoľko sa zotmelo na Bukovine 1 a brieždilo sa na Bukovine 2. Niečo cez 13 hodín teplou nocou plnou zveri, je to nová skúsenosť.          

Stará myšlienka prejsť vcelku všetky mne najbližšie kopčeky: Veľký Inovec, Sitno, Vtáčnik, Tríbeč po značených trasách.  Nemôže to byť problém,  veď všetky trasy mám pochodené. Po Požitavskej 65 ešte týždeň záskoky, počasie na parádu. Dokonca Mája nenamieta, táák hádžem základ do vaku, bozk na rozlúčku, ešte jeden úsmev a kráčam.

Na celej trase budem sám, ponorený do seba, tak to mám rád, sám, sám... No nie na dlho. Vychádzam z dedinky a tam na mňa čaká také veľké psisko. Reku ,,ideš domov?" Mohol som ho vyháňať, skrátka už sme dvaja... „Šak sa otočíš neskôr“. Bežím známymi cestičkami na Čertovu studničku, a odtiaľ už po značke na zbeh na Bukovinu. Zapínam čelovku, dobehnem do Novej Bane do picérky, kde sa končila Inovecká 45. Vchádzam dnu a psisko chce so mnou. Vravím „kámo nemôžeš, ostaň prosím vonku“.  Poslúchol, veď sme sa už skamarátili. Dávam si výdatnú večeru, dobijem hodiny a odchádzam, no kámo pred dverami nie je. Čašníčka mi povie  „zobrali ho mestskí, obťažoval okoloidúcich“. Tak som zasa sám, a to som mu chcel nakúpiť nejakú potravu.

Po Rudnej pokračujem, prejdem  asfaltovú časť a už som v lese, kde ma pozoruje ohromujúce množstvo párov očí. Prebehol som až na sedlo Peciny, na Richňavských som netrafil odbočku, tak ďalej po modrej na Sitno, hore akurát o polnoci.  Toto miesto má svoje čaro, tak posedím, najem sa ,ale aj keď je extra teplá noc, hore fúka. Dojedám v závetrí.

Po modrej spátky dole a červenou cez Tanád a Paradajs na Červenú studňu, budú aj výhľady na Štiavnicu. Myšlienka pekná ,ale som z nej rýchlo vytriezvel, keď som stratil niť niekde na rozrytých lúkach pod Kanderkou a po asi polhodinovom kufri sa ocitám na cyklotrase a tam na smerovníku: Červená studňa 7km. Dnes v noci Štiavnicu neuvidím, optimalizujem po cyklotrase a po modrej do Vyhní. Tam ma víta skládka odpadu, no FUJ. Ďalej do Bukoviny po značke, na lúkach pri potoku po členky v bahne - čistý kravkaňón. Do Bzenice dorazím moc skoro, je všetko zavreté. Idem do Bukoviny, kým ta prídem otvoria. Cestou vypínam čelovku, stretám posýpačov. Jeden, druhý, tretí - tiekli dole ako jarná voda. Nedá mi to, opýtam sa ,,obchod máte otvorený?" Že o hodinu skôr otvoria dole. No ništ, idem späť a tam pred Jednotou pol hodinu pred otvorením v rade nastúpení posýpači.  

Čakám na autobuske kým otvoria a otvoril dvere autobus ,,Idete?"  „Prečo nie? A stojíte v ZM?“ Že nie, tak aspoň na NB. V tej chvíli bolo jasné že som to zabalil. Na Bani na staničnej teplá polievka, káva a rozum. Vlakom do Kozároviec a odtiaľ behom domov.  A ako som už povedal, raz to dám celé.

Emil Páleník