Zasnežený letný Parichvost

Dolina Parichvost je jedna z troch (spolu s Hlbokou a Bobroveckou), na ktoré sa rozvetvuje vo svojej hornej polovici Jalovecká dolina na liptovskej strane Západných Tatier. Je známa častými lavínami, tak sme sa v polovici júla 2009 vybrali obzrieť, či sa aj tu zimný živel vyzúril podobne ako v susednej Žiarskej doline.
Vyzúril sa a poriadne! Aj na novších mapách je spodný úsek doliny vyznačený ako biely fľak bez stromov, lebo práve tam, asi kilometer pod hornou hranicou lesa, končia svoju dráhu lavíny. A nielen z kotla v závere doliny pod Baníkovom, ale aj zo žľabov v severozápadných svahoch Ráztoky a z bočnej Hlbokej doliny. Práve v ústí Hlbokého potoka je prvá „čerstvo vyčistená plocha“. Odniesol si to aj nový mostík cez potok. Už tu je orientácia ťažšia, ale cestičku už turisti cez polom predupali.

O kus vyššie, nad odbočkou do Hlbokej doliny, otvárajú sa prvé výhľady z lesa na hrebeň aj vďaka lavínam, ktoré dno doliny túto zimu riadne „prebagrovali“. Je vidieť že lavíny nekĺzali dolinou priamo po dne, ale miestami vyskakovali aj vyššie do svahov ako „sánkari v tobogáne“. Preto je na viacerých miestach les na jednej strane doliny úplne „vykosený“ aj ďaleko od potoka, kým náprotivný svah je takmer nedotknutý.

Na dne doliny je zmes dreva, blata, špinavého snehu, aj ľadové tunely a mosty sa nájdu. Chodník v traverze popri pravom brehu potoka už na viacerých miestach neexistuje, svah je miestami zodratý až na podklad. Kľučkovanie po zvyškoch lavíny nám najlepšie išlo po ľavom brehu potoka (pri výstupe je to pravá strana). Vyššie už nie je potok pod snehom a lepšie sa ide jeho korytom.

V lete 2007 dobrí ľudia chodník dolinou zrekonštruovali, teraz môžu v spodnej časti začať znovu a asi by nebolo zlé posunúť ho ešte vyššie nad dno doliny. Nad lesom je nová trasa chodníka (serpentínami v kosodrevine, viac na východ oproti pôvodnej) oveľa pohodlnejšia ako pôvodná priama, vraj aj miestne svište sú menej vyrušované. Ich diery sa ale stále dajú nájsť aj na chodníku.

Serpentíny sú až do Baníkovského sedla samozrejme čoraz strmšie, až sa človeku „spod chvosta parí“. Ale výhľady sú parádne. Viac asi ukážu fotky a tu je aj niečo na rovnakú tému: ondik.blog.sme.sk Prístup do doliny je oveľa jednoduchší ako výstup, stačí vyskočiť z autobusu v Jalovci a dať sa po žltej. Autom je lepšie vybehnúť na Bobroveckú vápenicu, tu pri hoteli Mních sa dá parkovať aj v tieni. Potom už len treba prebehnúť štyri kilometre a tri rázcestia (Na Tokarinách, Ústie Jaloveckej doliny, Pod Lyscom) a kľučkovanie polomom môže začať.

Rišo Pouš