Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou

Krásny októbrový deň. Ráno na Brnči sa neponáhľam, telo ešte nie je zregenerované po Javorníckej stovke a tak len závistlivo večer predtým počúvam Jančiho plány a tie moje sa snažím skresať tak aby som si moc nepoškodil vysušené chrupavky.

Vyrážam o jedenástej zahriaty rozcvičkou s vysávačom a metlou :) Prvý cieľ je Kozí štít. Počasie ako má byť. Absolutly NO stress. Výhľady zajebistie. Belánky ako na dlani. Nasvietené zo správneho uhla. Pokračujem hrebeňom smer Jahňací. Kedysi dávno cca 25 rokov nazád som tu testoval moje prvé lezečky. Prichádzam ku kľúčovému miestu hrebňa. Pamätám si, že som sa tu vtedy vybál ale prerazil som. Dnes nemám lezečky ale mäkučké tenisky. Pozerám od zlaňáku smerom dole a nestačím sa diviť čo som to tu vtedy robil... 

Otáčam sa... 

Ďalší bod programu Jastrabia veža. Aby som si predsa len schuti zaliezol tak vybieham najprv do sedla a z neho hrebeňom na Jastrabiu vežu. Tu to dobre poznám a páči sa mi to. Fotka s madonou a zbieham rampou dole a zas nazad do sedla. Nástup na Karbunkulový hrebeň. Je parádne sucho a tak to dávam žľabom hore, pár krokov tatranskej štvorky na trenie, mäkučké papučky držia super. 

Ďalej už poklusom hrebeňom ktorý patrí medzi moje najoblúbenejšie v Tatrách. Len so Slávkou som tu bol asi 4 razy.

Využívam super podmienky. Žiadny sneh ani ľad. Zastavujem až na Kolovom. Raz mi síce spod nôh odstrelilo kameň do doliny ale rukami som sa držal pevne ;) 

Na Kolovom šupnem gel. Bol som tu včera večer ale výhľady stoja za to aj dnes. Zbehnem do Čierneho sedla. Také známe miesto zo zimných pokusov ;)

Odtiaľto ma čaká novinka dnešného pobehu. Pokúsim sa hrebeňom dostať na Čierny štít... a podarilo sa. Teším sa z úseku ktorý som takto išiel prvý krát. Predošlý pokus pred rokmi skončil traverzom na chrbát doľava a následnou normálkou.

Stojím na Čiernom a magnetizujem Čierne veže. Idem nato. Po krútení sa a špekulovaní nakoniec vyliezam na prvú z nich. Nachádzam slučku na zlaňák. Stačí, otočka. Opatrne zliezam zárezom presne tak ako som si to pred chvíľou pri výleze naplánoval. Ťažšie ako táto troječka už by som nechcel v týchto papučkách zliezať.

Nazad na Čierny. Užívam si to. Zliezam normálkou. Nachádzam železá ktoré slúžia hlavne v horších podmienkach.

Ešte objavujem traverzový chodníček popod Čierny štít. Obzrel som si ho minulú jeseň teraz ho prvý krát aj prebehnem, pekné a zaujímavé...

Pri zostupe dole potom hodím ešte okom na hrebeň predeľujúci Zmrzlé doliny. Chatár Tomáš mi poradil vyskúšať variantu rampou hore na chrbát. Času ešte mám a tak stáčam ešte raz smerom hore a trávnatou rampou s pár skalnými stienkami sa dostanem ešte raz pod Čierny štít. Tentoraz zostupujem do Veľkej Zmrzlej variantou známou z minulého roku. Oproti minulému roku tu nie je žiadny ľad ani sneh a tak je to úplná pohoda. Potom už s paličkami ktoré som mal celý výlet so sebou a použil som ich všade kde bolo treba schádzam dole naspäť na chatu.

Približne šesť hodín, necelých 2000 nastúpaných metrov v ideálnych podmienkach, liter ionťáku a nejaké tie gely... spokojný a nezničený sa vraciam dole. Toto sú Tatry presne tak ako ich mám najradšej. Pri dnešnej túre som si pospomínal na moje začiatky v týchto kopčekoch pred 25 rokmi...  na chatu sa vraciam s úsmevom a presvedčením, že tie najlepšie túry v týchto horách na mňa stále ešte len čakajú... prichádzam ešte pred Jančim ktorý si dnes dal parádnu túru  ale o nej už v jeho reporte...

Martin Bartoň