Koruna Tatier

Poliak Piotr Mielus v roku 1998 uverejnil vo vtedy významnom časopise „Góry“ zoznam všetkých tatranských vrcholkov s prominenciou (pozri odkazy dole) nad 100 metrov. Keď všetkých, tak všetkých, takže aj tých zo Západných a Belianských Tatier, a to aj tých, ktoré majú nadmorskú výšku ledva nad 1000 metrov. Takých je spolu 76 a zoznam sa nazýva Koruna Tatier.

Môže sa to zdať malicherné, umelé, ale práve z tejto Koruny Tatier sa neskôr vyčlenila takzvaná Veľká Koruna Tatier (po poľsky používaná skratka WKT), čo sú štíty, ktoré okrem kritéria stometrovej prominencie spĺňajú aj hranicu 8000 stôp nadmorskej výšky a za niekoľko rokov sa z nej stal celkom slušný fenomén, na Slovensku s nereálnym komerčným potenciálom. Analógia veľkej štrnástky v Himalájach je zrejmá. Ak vám niekedy napadlo, prečo na istých vrcholoch zaručene stretnete veľa Poliakov, tak toto je vysvetlenie. Cez víkendy na ne útočia masovo a húfne. Pre mnohých je to veľmi silná značka a iné štíty ich prílíš nezaujímajú. Pre veľa športovo ladených sú to často jediné ich tatranské výstupy a keď ich zvládnu s božou pomocou všetky, tak často chodia na tie štíty stále dokola. A v posledných rokoch sa stalo moderné dobýjať štíty WKT aj v zime.

WKT tvoria: 1. Gerlachovský štít, 2. Lomnický štít, 3. Ľadový štít, 4. Pyšný štít, 5. Vysoká, 6. Kežmarský štít, 7. Končistá, 8. Baranie rohy, 9. Rysy, 10. Kriváň, 11. Bradavica, 12. Ganek, 13. Slavkovský štít, 14. Prostredný hrot.

Poznámka - nedávno pri novom meraní sa zistilo že Veľký Mengusovský štít má tiež predsa len tesne nad 8000 stôp, takže WKT sa zrejme rozširuje a Mengusák sa zároveň stane objektívne druhý technicky najnáročnejší štít celej 76-ky.

Ale nie o WKT chcem písať. Zo Slovenska som bol pred rokmi v podstate vyštvaný, keby nebolo Tatier, tak som v rodnej krajine veľmi málo. Žijem už 10 rokov v Poľsku (čo nie je žiadna náhoda, nechcel som mať ďaleko do Tatier, nevybral som si Západ, peniaze a kariéry ma príliš nezaujímajú) a moja životná situácia je v súčasnosti taká, že ma čaká pomerne zložítá operácia. Chcem sa pochváliť pre istotu ešte pred ňou, že som už dávnejšie „dobyl“ kompletnú Korunu Tatier, všetkých 76 vrcholkov. So všetkou skromnosťou si myslím, že ako prvá osoba, ktorá nepochádza z Poľska. V roku 2018 sa vedelo o 15 osobách, ktoré ju dokončili a jedna z nich aj v zime (Grzegorz Folta).

Ak je niekto taký, kto to zo Slovenska celé prešiel, kľudne napíšte. Ale prekvapilo by ma to, pretože keď už aj niekto zbiera vrcholy, tak skôr ide o „všetky nazvané štíty Vysokých Tatier“ a aj to nad istú výšku. Nebudem sa zaoberať tým, že aj títo ľudia používajú nepresné zdroje a že jediní, o ktorých možno povedať, že niečo také reálne dokázali, sú Władysław Cywiński a Andrzej Marcisz.

Kto zo Slovenska by zároveň vyšiel na Zadnú Kopku Kościelisku, Hrubý Regiel a Łysanki? Kto vôbec by to robil? Iba ten, ktorý má prístup k poľským zdrojom a zároveň je veľký tatranský nadšenec. A aj tak to je málo pravdepodobné, pretože väčšinu tatrancov počas ich životnej púte zvábi horolezectvo, skialpinizmus alebo ich ambície sa presunú do iných hôr. Ak by som sa nepresťahoval do Poľska, v živote by som sa nedostal k 95% hodnotných zdrojov a k literatúre. Až v Poľsku som pochopil, že Tatry sú ešte viacej ako „najmenšie veľhory sveta“ aj „najviac opísané a zmapované hory sveta“ - to množstvo dostupných informácií je neuveriteľlné!

Chcem sa odlíšiť, chvastať sa alebo sa stať centrom pozornosti? Nemyslím, že mne osobne to hrozí, aj keď do istej miery asi každý, kto má bližší vzťah k Tatrám, má pocit, že sú jeho. Ja tiež nie som voči takejto márnivosti imúnny – a kedže Tatry milujem a strávil som v nich okolo 600 dní za 15 rokov a po zbežnej kontrole československého internetu som nenašiel o téme nič, tak mi napadlo, že radšej keď o tom napíšem ako prvý ja než niekto, kto si to nezaslúži😊

Do Tatier chodím, pretože to je najkrajšie miesto na svete, možno si tam prinajmenej vo svojej hlave vytvoriť vlastný svet s vlastnými pravidlami a vpustiť do neho koho chcem. Do hôr sa pred komerciou skôr uteká, a tam viem, že sám tam mám nejakú hodnotu, som tam slobodný a že nejaké mestské pravidlá vlastne nie sú také dôležité.

Topografia Tatier je mojím hobby a Korunou Tatier som sa začal viacej zaoberať vo fáze života, kedy som bol čiastočne indisponovaný a nemohol som chodiť náročnejšie trasy. Zistil som, že mi do jej dokončenia chýba celkom málo, tak som prešiel už aj ten zvyšok. Taký cieľ človeku pomáha, aby náhodou nemal už plné zuby napríklad trás začínajúcich na Hrebienku.

Nie som horolezec, ale na výstupy na spomínané vrcholy okrem jedného nie je potrebná žiadna výbava. Ten jeden ktorý zostáva je Hrubá Veža. Sú ľudia, ktorí aj to dajú štýlom free solo, ale nie je to úplný štandard.

Pár ďalších štítov možno zaradiť do kategórie náročnejšia turistika, ale ani jeden už nie je nad UIAA II. Je medzi nimi veľa klasík, veľa značených štítov, ale aj veľa vrcholov na naozaj odľahlých, neznámych miestach a celkom početnú skupinu tvoria vrchy nízke, ale zarastené.

Kto sa rozhodne prejsť celý zoznam, tak určite spozná Tatry z veľmi rôznych strán. Je potrebná znalosť miestopisu a niektoré vrcholky sa v súčasnosti dobývajú s telefónom a otvorenou digitálnou aplikáciou. Veľa štítov je na politicky nekorektných miestach.

Veľa vrcholkov je takých, na ktoré sa človek len tak bez “vyššieho cieľa” nevyberie.

Celý zoznam je v galérii, ďalej sa povenujem iba vrcholom, ktoré sú celé v Poľsku a je ich len osem.

Miesto číslo 6: Najviac prominentná hora v poľských Tatrách Kominiarski Wierch (výška 1829 m, prominencia 370 m)

Legendárny vrch, výstup naň je veľmi cenený medzi “pozaszlakowou komunitou”.Kedysi značený z viacerých strán, ale teraz už nie a bývalé cestičky sú dosť zarastené. Predieranie lesmi, kríkami a vegetáciou isté.

24.Zadnia Kopka Kościeliska (výška 1333 m, prominencia 205 m)

Málo známa hora v Západných Tatrách, medzi dolinami Lejowou a Kościeliskou. Ani na ňu neexistuje príjemný výstup. Nie je ďaleko od značky, ale aj pre sklon terénu je dobré si trasu vopred premyslieť a pozrieť sa lepšie napríklad aj na vrstevnice na mape. Popadané stromy, zelina a keď sa netrafí ideálne, tak môže byť až nebezpečne strmo.

25.Miedziane (výška 2233 m, prominencia 204 m)

Výstup od značenej Szpiglasowej Przełęczy vedie po hrebeni a je ľahký a príjemný. Tiež je prudko nelegálny, naviac dobyvateľov pekne vidieť hneď z dvoch frekventovaných dolín ako na dlani. Je možné si na taký výstup vybaviť povolenie.

34. Giewont (výška1895 m, prominencia 170 m)

Poľská národná hora, cez letné víkendy sa treba mentálne pripraviť na dopravné zápchy na reťaziach, neuveriteľná masovka. Okrem toho pekný vrchol, zaslúži si výstup mimo hlavnej sezóny, keď je na chodníkoch oveľa väčší kľud.

37. Kozi Wierch (výška 2291 m, prominencia 165 m)

Najvyšší štít, nachádzajúci sa celý v Poľsku. Tradične sa chodí buď v zime ako jeden z najľahších vysokých výstupov, ľahko dosiahnuteľný aj od hranice na Lysej Poľane, alebo v rámci prechodu Orlej Prte.

47. Hruby Regiel (výška 1339 m, prominencia 150 m)

Jeden z menej zaujímavých vrchov v zozname, ide sa cez hustý les, pri troche šťastia trafíte na náznaky chodníka. Nie je ďaleko od značenej cesty Stannikowym žľabom (druhoradá dolinka blízko Kościeliskejdoliny). Takže výstup od značky zaberie možno len 15 minút.

53.  Łysanki (výška 1447 m, prominencia 136 m)

Vrchol z ktorého je pekne vidieť masív Giewontu. Najväčší problém môže byť nájsť ho na mape. Je medzi Dolinou Strążyskou a Dolinou Małej Łąki. Výstup nie je dlhý ani náročný a vedie od značky od Przełęczy w Grzybowcu.

75. Nosal (výška 1206 m, prominencia 103 m)

Značený kopček, po Gubalowke najľahšie a najrýchlejšie dostupný tradičný vyhliadkový bod od Zakopaného. Presnejšie z časti Kužnice, vedú naň až dve značky, takže je možné si urobiť príjemný okruh.

Ondrej Sádovský

článok kde je podrobne vysvetlená prominencia

Wielka Korona Tatr

Relatívna výška vrcholu - prominencia