Slovensko

Rozmýšľal som, ako toto nazvať. Možno by lepšie pasovala „Ladomerská potkýnačka“. Majo skončil na zemi tuším dvakrát a strarý, dýchavičný pes s huspeninovými nohami sa potkýnal celý čas. Hlavne ale išlo o tú dobrú, aj keď ešte nie dlhú tradíciu - príjemne si skupinovo pobehať takto koncom jesene (teraz koncom novembra). Viac turistika ako beh, viac zima ako teplo. Akurát, že z „partie huspeninového psa“ sme ostali teraz len dvaja - aj preto, lebo toto bolo veľmi rýchle rozhodovanie zo soboty na nedeľu, keď nápor Arktídy mal v nedeľu poľaviť,

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Mali sme ju tu na Vetromagu už párkrát – odkazy sú dole. Ale vždy v kombinácii, alebo len ako nástupnú dolinu k vyšším cieľom. Teraz bude za hviezdu sama - a právom. Spolu so susednou, známejšou (a vyasfaltovanou, takže navštevovanejšou) Gaderskou je to jedna z najkrajších veľkofatranských dolín. Najmä kvôli niekoľkým užším, kaňonovitým úsekom so skalnými stenami na dne a mnohým skalným bralám, stenám a vežiam, dvíhajúcim sa nad koruny stromov na svahoch. Aj jedno skalné okno vidieť priamo z cesty. Ešte jeden rozdiel je tu oproti Gaderskej,

Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako

Máš návštevu, tá chce ísť von a von je hnusne. No, polohnusne, ešte sa dá ísť. Ale fučí hnusný od severozápadu, jemne mrholí a okolo obeda má začať snežiť. Tak sa treba zašiť na svahy, otočené na východ. A pretože sme v kotline, dá sa aj to. A že v Turčianskej, bude aj vyhliadka z toho závetria. Čiže vyrážame z Kláštora pod Znievom - len kúsok po zelenej smerom na hrad, ale stočíme to doľava na lesné cesty po úbočiach, po ktorých som sa nedávno ešte motal na bajku ( TU ). Po nich dôjdeme pohodlne, aj keď možno trochu monotónne lesmi, na

Dažďový studený front poriadne očesal listy zo stromov, jeho zvyšky clonia slnko a poriadne tlmia jesenné farby, ale zase Podpoľanie je strakato pestré celý rok - a malo sa ku obedu vyčasovať, až do skorojasna. Takže hop do vlaku a išlo sa – doma v Turci ešte mrholenie, okolo Zvolena už suché cesty a nad Ostrôžkami už sa nad hlavou aj modrá nesmelo ukazovala. Podpoľanie (v zmysle tej klasickej lesno-lúčnej krajiny s rozhádzanými samotami) je priestorovo široký pojem, takže sa sem ráta aj táto prechádzka najzápadnejšími výbežkami Stolických a Vepo

Zimná sezóna 2023/24 sa nám už nezadržateľne blíži a tak sme už tradične položili pár otázok nášmu skialpovému reprezentatntovi. Od minulej zimy vyzerá, že sa toho pomenilo dosť a tak sa bolo na čo pýtať, ale poďme pekne poporiadku: Ahoj Jakub, aktuálne si na sústredení v Bormiu, ako sa darí? Máte sneh? Dal som si trochu načas a odpisujem až z ďalšieho sústredenia, ktoré som zahájil na Stubaii. Po pár dňoch tam som sa presunul do Tignes a tento trip ukončím prvým kolom Svetového pohára vo Val Thorens. So snehom je to celkom fajn. Nakoniec, vidieť

Keď sa ťa jeseň opýta, v čom chceš behať v zime, do ozajstnej zimy sú tu napríklad tieto elastické cégéčka (CG = ceplé gace) od Karposu, z bežeckej kolekcie LAVAREDO. Ich hlavným znakom je vysoká priedušnosť v kombinácii s parádnym zateplením, aj keď na úkor odolnosti proti vetru a vode - lebo výrobca počíta s tým, že v prípade potreby lepšej ochrany budú prekryté ešte niektorými z bermudových kraťasov, prípadne dlhými nohavicami LAVAREDO RAIN. A pretože patria do bežeckej kolekcie LAVAREDO, spoločným znakom s letnými elasťákmi je veľ

„Pred ôsmou pred domom! Ide sa na západ slnka na Temešskú skalu, predtým sa ešte pomotáme po Rokoši.“ Takému rozkazu sa nedalo odolať, lebo dostať sa spojmi z domu hocikam do okolia Prievidze je pre mňa poriadna telenovela (a takto na dušičky zvlášť). Tak sa poslušne veziem a potom s radosťou vyťahujem stuhnuté telo z auta pred krčmou v Nitrianskom Rudne. Dáme vraj okruh cez Košútovu skalu, Rokoš a Malý Rokoš, Pinkovie viechy, zachádzku k jaskyni Brložná diera a nazad sa vrátime cez Plevňu a Predný Rokoš. Podvečer sa potom presunieme do Temeša,

Jednoduchý, asi dvadsaťkilometrový okruh, niečo cez osem hodín s častým posedávaním a vychutnávaním. Pohodová prechádzka po plnofarebných októbrových lesoch pohoria Vtáčnik, po jeho západných svahoch, v podstate okolo Bystričianskej doliny, po chodníkoch a cestách, kde aj nedlho po daždi už to nečvachtá vďaka poréznemu, sopečnému podložiu. Začali aj skončili sme na parkovisku Sekaniny v ústí Bystričianskej doliny a neznačeným, ale dobre prechodeným (lebo lezcami používaným) chodníkom sme sa vyštverali pod steny známej lezeckej lokality Hrádo

Takýto známy, priam povinný okruh tu na Vetromagu ešte nemáme? Treba napraviť!  A najlepšie poriadne, plnofarebne. Našťastie v polovici októbra už Liptov naplno zakvitol jesennými farbami a našťastie pred príchodom studeného frontu sa urodila krásna, slnečná sobota. Neoplatilo sa zaváhať. Vyložil som sa z osobáku v Liptovskej Teplej, lebo sa mi nechcelo po hlavných cestách z domu smerom na Liptov sa magoriť, a aj z iných príčin. A zvolil som smer „v smere hodinových ručičiek“: čiže najskôr po severnom „pobreží“ do LM. Lebo tam neskôr, okolo

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného

Kremnica, ako správne bývalé banské mesto, je zaseknutá pekne hlboko na dne doliny, no nad ňou je na svahoch plno vyhliadok, baníckych artefaktov, turistických zaujímavostí a chodníkov k nim. Takže dnes to bude taká „dvojsľučka“ bohatá na výhľady, výhradne po miestnom turistickom značení. Potiahol som ju síce od železničnej stanice, ale dole do centra je to doslova na skok. Najskôr teda okruh z námestia na severovýchod cez Krahuľský vrch, a potom druhý okruh na západ cez kalváriu a prepadlisko Šturec. Hore je GPX, dole veľa fotiek a animácia, nezab

Väčšinou najfarebnejšia zo slovenských stoviek (ak nie je naopak biela) tentokrát ostala v takmer výlučne zelených odtieňoch. September najteplejší v histórii meraní (globálne a asi aj u nás), tak sa niet čo diviť. Aj toto sú dôsledky, vieme čoho... Fotky teda nehýria farbami, lebo aj slnko bolo zväčša skryté za riedkou, sivou záclonou, každopádne počasie bolo aj vďaka tomu a nižšej teplote bežecky ideálne. Ešte aj taký akurátny severáčik bol hlásený, že bude dochladzovať prehrievajúce sa motory. Predpoveď síce hlásila front, ale až na noc -