Slovensko

„Náš vlak zastavil z prevádzkových dôvodov, neotvárajte dvere a nevystupujte.“ Nerešpektujem, otváram, vystupujem. Lebo v stanici Harmanec jaskyňa sa rýchliky Fatrany teraz križujú a musia sa čakať. No nevyuži to! Lebo inak sa sem ťažko dostať, jedine z BB emhádečkou. Je akurátnych sedem ráno, sivotu končiacej predjarnej noci nahradila denná sivota, lebo je tu front. A začína fajne pršať – ale s tým sa rátalo, lebo by veľmi dlho nemalo. Či som zmoknutý alebo spotený, to je skoro jedno. Tak klušem po asfalte k najdlhšiemu československému žel

Tak ako teda tento rok? Mazľavé blato, dážď, vietor, zima? Alebo sucho, horúčava, prach na všetkých komponentoch? To nikto nevie a nikto tu ani nič negarantuje. Alebo žeby sa už štartovali motorové píly pilčíkov a stará smradľavá V3S znova rozryla cesty na nepoznanie? Ani to nik netuší. Ale jedno je isté. V nedeľu 12. mája 2024 sa môžete postaviť na štart jediných MTB pretekov, ktoré sa konajú na juhu Banskobystrického kraja, presnejšie v Lučenci v oblasti Ľadovo. Že tam dole na juhu to nebude nič extra? Že je tam iba rovina a o poriadnych kopco

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

Keď je človek navnadený nekonečnými možnosťami pobehovania po zaujímavých miestach Štiavnických vrchov, príde domov z jednej pobehovačky a hneď plánuje ďalšiu. A keď sa plánmi pochváli a tie sa ostatným zapáčia, hneď sa kujú plány na spoločný výbeh. A keď k prvej spoločnej akcii v roku dôjde, vznikne toto tu. Cestou na miesto činu vyvstala v podstate len jediná závažná otázka - kto bude tentokrát za brzdu, lemru, slimáka dýchavičného, a teda za huspeninového psa. A pretože v aute padali silné reči o Dolomitoch, Lavaredach, Cortinach d A

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Prišla správa: „ideme do Targu na krowky, máme miesto, ideš?“ Takže hneď sa začali rodiť plány, ako zneužiť dopravu zadarmo (isteže nie až do Targu). Zrodený plán sa ráno síce zmenil, lebo som si zabudol stiahnuť mapu poľského pohraničia, ale štartovacie miesto ostalo (Suchá Hora). Akurát, že pôjdem opačným smerom ako som chcel pôvodne – cez Skorušinské vrchy, cez Oravice do Nižnej. A možno ma potom aj nazad zoberú odtiaľ. Lenže vieme – snehu nikde a flyšové pohoria Oravy sú blatnaté aj mesiac po poslednom daždi. Teraz ešte nadránom lialo ak

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a

Výrazný, lesnato – skalnatý kopec nad dedinou Vrícko v Turci, jeden z najjužnejších vrcholov Malej Fatry, s peknými výhľadmi najmä na blízky juh. Už sme ju TU raz mali, aj s detailným popisom prístupu k nej, tak čo ešte? No skoro nič nové, len možno pár iných pohľadov a fotiek ako v pôvodnom článku. Taký recyklát po pár rokoch - lebo ako zabiť dopoludnie, keď plán bol ísť na lyže, no nižšie kopce holé, vyššie už od rána zadekované a od obeda je hlásený poriadny dážď? Podmienky typické pre túto „geniálnu“ zimu. Prvý raz som tu

A samozrejme aj nad ňou, na Salatíne a Brestovej – lebo to by sa nerátalo, len v kotli sa motať, bez rozhľadov. Roháčsku klasiku od severu pozná každý, a asi každý druhý tam v nedeľu aj bol, tak nejako detailne trasy popisovať nebudem, jednoducho nasledovali sme davy. Lebo po frontovej, upršanej sobote sa vzduch vyčistil, mraky odtiahli a spravilo sa také ažúro, že ažžžžžžžž. Pri teplotách okolo nuly a bez vetra, dokonca ani na hrebeni nefúkalo takmer vôbec. Takže pohľady z diaľky ako do mraveniska: všade sa čierne bodky husto hemžili. Len pri bli�

Poliak Piotr Mielus v roku 1998 uverejnil vo vtedy významnom časopise „Góry“ zoznam všetkých tatranských vrcholkov s prominenciou (pozri odkazy dole) nad 100 metrov. Keď všetkých, tak všetkých, takže aj tých zo Západných a Belianských Tatier, a to aj tých, ktoré majú nadmorskú výšku ledva nad 1000 metrov. Takých je spolu 76 a zoznam sa nazýva Koruna Tatier. Môže sa to zdať malicherné, umelé, ale práve z tejto Koruny Tatier sa neskôr vyčlenila takzvaná Veľká Koruna Tatier (po poľsky používaná skratka WKT), čo sú štíty, ktoré okrem kritéria

...z Banskej do Hronskej. Teda až do Dúbravy, na vlak, ale to by sa už nerýmovalo. Taká zrýchlená turistika spiacou, sivohnedou krajinou, pod nohami prevažne suché chodníky a cesty, len miestami trochu blata a na lúkach čvachtavo. Lebo 10. februára by mala vrcholiť zima, akurát že vrcholilo brutálne teplo, ktoré zúrilo s maličkými prestávkami v podstate už od Vianoc. Čiže po snehu ani pamiatky. Tak som vyskočil z busu v BŠ a popod kalváriu, cez Kysihýbel a ponad Banský Studenec som vybehol do sedla Volárska a odtiaľ okolo Dubového zbehol ku Hronu, so za

Symbolický názov pre akciu symbolizujúcu počasie na začiatku februára. Lebo uragán nad pásmom lesa a prílev teplého oceánskeho vzduchu od severozápadu, samozrejme s dažďom aj vo vyšších polohách, ma spoľahlivo zahnali zas raz viac na juh, do závetria. Do Štiavnických vrchov, kde o snehu už len spomienky kolujú. Čiapka aj vetrovka išli do batoha, len čo som v Hronskej Dúbrave z vlaku zliezol, a ešte že celý deň ozaj fúkalo, inak by som sa dobre uvaril. V pláne bol taký improvizačný okruh cez Kozelník, Rejchard, okolo dediny Močiar z troch strán a�

No, v nedeľu ráno by sa dalo z Tureckej z parkoviska. Lebo sobotný front odišiel a nechal pár cenťákov vlhkej vaty na mokrom ničom. Aspoň to vyzeralo ako zima. Ale potiahol som peši až tesne pod Salášky (po zjazdovke), aby mi nenavlhli pásy. Lebo ani v tej mrazničke zvanej Turecká nebolo zrána ktovie ako podnulovo. Od nádrže som to dal smerom hore po žltej, aby som vedel, kade sa budem vracať a ako to tam vyzerá. Vyzeralo to dobre ráno na výšľap, no popoludní lyžovateľne už len po spodok traverzu. Na zjazdovke tesne nad nádržou už boli povyorávané kame

Kto jazdí cestu v okolí Žiliny, dobre vie, že ísť sa povoziť smerom na Rajec nie je nič moc. A niekedy aj dosť adrenalín – cesta úzka, krajnica žiadna a premávka hustá furt. Našťastie sú tu bočné cesty, také medzidedinské spojky, ktorými sa to dá čiastočne obabrať. Ich benefitov je pritom viac. Okrem toho, že sú spravidla o dosť tichšie ako hlavná I/64, človek aj natrénuje, lebo preskakujú cez pahorky sériou krátkych, ale niekedy poriadne jedovatých stúpaní. K tomu rozhľady ako čerešnička na torte – ten najpanoramatickejší je aj najnovšie

Je to jednoduché – po vianočných dažďoch poriadny mráz a hrebene našich Fatier sú hneď vhodnejšie pre korčule ako pre lyže. Medzi stromami síce vietor niečo sypké naukladal, ale hrebeňa Krivánskej Malej Fatry medzi Suchým a Osnicou sa to samozrejme netýka. Ten je teraz fajný na pobehovanie v maratónkach, citlivejšie povahy dajme tomu, že nasadia mačiatka. Nevytiahol som ich ale, drsné to bolo a parádne to držalo. To medzi Suchým a Malým Kriváňom, inde asi podobne. Začal som ale z Turčianskych Kľačian, užil som si betónové lúky nad dedinou a poto