Slovensko

Pozor! Toto nie je fikcia, toto je krutá realita, keď jedného nešťastníka počasie dohnalo k zúfalým činom. Lebo nad pásmom lesa ľad, v lese len hlina, nechcel zúfalec nohy a chlpaté lyže ešte viac ničiť, ako už mal. A prišla neodolateľná ponuka povoziť sa na bežkách okolo Skalky, a že mu aj výstroj požičajú... Tak to riskol, veď tam ho nik nepozná (kruto sa mýlil, ultráši sú všade). Lebo nie, že by na bežkách nikdy nestál... Pred 30 rokmi. Ale to sa nezabúda, ako bicyklovanie. Vraj. Síce jeden nemenovaný Vetroplach hneď rýpal, že tie jeho chl

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline.

Doslova – lebo na krajinu podobnú tej fínskej sa zmenila Turčianska kotlina po koncoročných a novoročných lejakoch. Keď dočasne prestalo čliapať a nočný vietor pred ďalším frontom aspoň trochu osušil cesty, vytiahol som zimák, šmaril ho do vlaku a davaj! Sa mu chudákovi ani nesnívalo, že si na staré kolená spraví kilometrický osobák, lebo nepamätám, že by som na ňom takmer stovku dal niekedy. Ostatných 20 rokov isto nie. Tak sme si teda užili s deduškom. Lebo v podhoriach blato, niekde v stredných výškach tiež, potom vyššie kašan, do Tatier sa m

Rýchlo a zbesilo to zbehlo, čo? Zas je tu Silvester, výzva pre tých, ktorí behajú pravidelne - raz ročne. Ale jasné, že aj pre ostatných, pravidelnejších. 42. raz sa koncoroční bežci zliezli zo širokého okolia do Vrútok pred stanicu, že rýchlo a zbesilo podupú pešiu zónu a susedné ulice. A ako je (žiaľ) zvykom v posledných rokoch, znovu v takmer ideálnom bežeckom a nie koncoročnom počasí. Čiže žiadne snehové záveje, podklzovanie na každom kroku a mrznúce sople v nose, ale príjemné predjarie. Z miernej rannej podnuly sa teplota do štartu vyšplhala na m

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov 

Pozor, toto nie je aktuál, toto je doják, ako sa veci môžu rýchlo zvrtnúť. Navyše spred viac ako týždňa – keď bola nedeľa, koniec začiatku zimy. Lebo ešte zimná rozprávka, ale popoludní už malo začať oteplenie. Deň sivý, nízko zamračený, ale bez vetra a v príjemných mínusových teplotách. Čiže výhľady žiadne, fotky tiež všetky na jedno kopyto, vo všetkých odtieňoch sivej, ale nevadilo. Urodil sa plán potrénovať „prechodové zručnosti“ na hrebeni Veľkej Fatry. Pohodlne, klasicky: od vlaku z Rybárpoľa pešibusom do Hrabova, odtiaľ na Smrek

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný

Rozmýšľal som, ako toto nazvať. Možno by lepšie pasovala „Ladomerská potkýnačka“. Majo skončil na zemi tuším dvakrát a strarý, dýchavičný pes s huspeninovými nohami sa potkýnal celý čas. Hlavne ale išlo o tú dobrú, aj keď ešte nie dlhú tradíciu - príjemne si skupinovo pobehať takto koncom jesene (teraz koncom novembra). Viac turistika ako beh, viac zima ako teplo. Akurát, že z „partie huspeninového psa“ sme ostali teraz len dvaja - aj preto, lebo toto bolo veľmi rýchle rozhodovanie zo soboty na nedeľu, keď nápor Arktídy mal v nedeľu poľaviť,

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Mali sme ju tu na Vetromagu už párkrát – odkazy sú dole. Ale vždy v kombinácii, alebo len ako nástupnú dolinu k vyšším cieľom. Teraz bude za hviezdu sama - a právom. Spolu so susednou, známejšou (a vyasfaltovanou, takže navštevovanejšou) Gaderskou je to jedna z najkrajších veľkofatranských dolín. Najmä kvôli niekoľkým užším, kaňonovitým úsekom so skalnými stenami na dne a mnohým skalným bralám, stenám a vežiam, dvíhajúcim sa nad koruny stromov na svahoch. Aj jedno skalné okno vidieť priamo z cesty. Ešte jeden rozdiel je tu oproti Gaderskej,

Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako

Máš návštevu, tá chce ísť von a von je hnusne. No, polohnusne, ešte sa dá ísť. Ale fučí hnusný od severozápadu, jemne mrholí a okolo obeda má začať snežiť. Tak sa treba zašiť na svahy, otočené na východ. A pretože sme v kotline, dá sa aj to. A že v Turčianskej, bude aj vyhliadka z toho závetria. Čiže vyrážame z Kláštora pod Znievom - len kúsok po zelenej smerom na hrad, ale stočíme to doľava na lesné cesty po úbočiach, po ktorých som sa nedávno ešte motal na bajku ( TU ). Po nich dôjdeme pohodlne, aj keď možno trochu monotónne lesmi, na

Dažďový studený front poriadne očesal listy zo stromov, jeho zvyšky clonia slnko a poriadne tlmia jesenné farby, ale zase Podpoľanie je strakato pestré celý rok - a malo sa ku obedu vyčasovať, až do skorojasna. Takže hop do vlaku a išlo sa – doma v Turci ešte mrholenie, okolo Zvolena už suché cesty a nad Ostrôžkami už sa nad hlavou aj modrá nesmelo ukazovala. Podpoľanie (v zmysle tej klasickej lesno-lúčnej krajiny s rozhádzanými samotami) je priestorovo široký pojem, takže sa sem ráta aj táto prechádzka najzápadnejšími výbežkami Stolických a Vepo

Zimná sezóna 2023/24 sa nám už nezadržateľne blíži a tak sme už tradične položili pár otázok nášmu skialpovému reprezentatntovi. Od minulej zimy vyzerá, že sa toho pomenilo dosť a tak sa bolo na čo pýtať, ale poďme pekne poporiadku: Ahoj Jakub, aktuálne si na sústredení v Bormiu, ako sa darí? Máte sneh? Dal som si trochu načas a odpisujem až z ďalšieho sústredenia, ktoré som zahájil na Stubaii. Po pár dňoch tam som sa presunul do Tignes a tento trip ukončím prvým kolom Svetového pohára vo Val Thorens. So snehom je to celkom fajn. Nakoniec, vidieť

Keď sa ťa jeseň opýta, v čom chceš behať v zime, do ozajstnej zimy sú tu napríklad tieto elastické cégéčka (CG = ceplé gace) od Karposu, z bežeckej kolekcie LAVAREDO. Ich hlavným znakom je vysoká priedušnosť v kombinácii s parádnym zateplením, aj keď na úkor odolnosti proti vetru a vode - lebo výrobca počíta s tým, že v prípade potreby lepšej ochrany budú prekryté ešte niektorými z bermudových kraťasov, prípadne dlhými nohavicami LAVAREDO RAIN. A pretože patria do bežeckej kolekcie LAVAREDO, spoločným znakom s letnými elasťákmi je veľ