Slovensko

„Pred ôsmou pred domom! Ide sa na západ slnka na Temešskú skalu, predtým sa ešte pomotáme po Rokoši.“ Takému rozkazu sa nedalo odolať, lebo dostať sa spojmi z domu hocikam do okolia Prievidze je pre mňa poriadna telenovela (a takto na dušičky zvlášť). Tak sa poslušne veziem a potom s radosťou vyťahujem stuhnuté telo z auta pred krčmou v Nitrianskom Rudne. Dáme vraj okruh cez Košútovu skalu, Rokoš a Malý Rokoš, Pinkovie viechy, zachádzku k jaskyni Brložná diera a nazad sa vrátime cez Plevňu a Predný Rokoš. Podvečer sa potom presunieme do Temeša,

Jednoduchý, asi dvadsaťkilometrový okruh, niečo cez osem hodín s častým posedávaním a vychutnávaním. Pohodová prechádzka po plnofarebných októbrových lesoch pohoria Vtáčnik, po jeho západných svahoch, v podstate okolo Bystričianskej doliny, po chodníkoch a cestách, kde aj nedlho po daždi už to nečvachtá vďaka poréznemu, sopečnému podložiu. Začali aj skončili sme na parkovisku Sekaniny v ústí Bystričianskej doliny a neznačeným, ale dobre prechodeným (lebo lezcami používaným) chodníkom sme sa vyštverali pod steny známej lezeckej lokality Hrádo

Takýto známy, priam povinný okruh tu na Vetromagu ešte nemáme? Treba napraviť!  A najlepšie poriadne, plnofarebne. Našťastie v polovici októbra už Liptov naplno zakvitol jesennými farbami a našťastie pred príchodom studeného frontu sa urodila krásna, slnečná sobota. Neoplatilo sa zaváhať. Vyložil som sa z osobáku v Liptovskej Teplej, lebo sa mi nechcelo po hlavných cestách z domu smerom na Liptov sa magoriť, a aj z iných príčin. A zvolil som smer „v smere hodinových ručičiek“: čiže najskôr po severnom „pobreží“ do LM. Lebo tam neskôr, okolo

Rozlúčka so sezónou pod súkromným patronátom Rada a spol. už druhý raz v Banskej Štiavnici a okolí, prešpurácka generalita znovu zohľadnila aj potreby nás „z ďalekého východu“ (teda približne od Nitry ďalej). O Belovi z KE (ktorý aj tak nedošiel) a o iných exotoch z druhého konca vesmíru ani nehovoriac - ešte že Slovensko nie je ako Čile. Ale zase – účasť len na pozvánky, prísny výber podľa nejakých tajných kritérií. Pozvánka pre ultrabulvár našťastie prišla – sa báli v tej Blave, že inak by ich nemilosrdne poohováral. SUT s týmt

Peter v júni tohto roku prebehol vo Vysokých Tatrách projekt 10 štítov nad 2600 metrov v rekordne rýchlom čase a posunul tak projekt Fera Šmihála a Milana Styka na iný level. Tomuto tatranskému, viac lezeckému než bežeckému ultra ešte predchádzal pokus o najrýchlejší čas pri bežeckej ultra výzve v Strážovských vrchoch, kde Peter ukázal svoje bežcké kvality pri výbehoch na vrch Rokoš a podarilo sa mu stanoviť zatiaľ najrýchlejší čas (FKT = 7:24 hod.) vo veľmi slušnej konkurencii ultrabežcov zo Slovenska. Petra v Tatrách poznáme ako dlhoročného

Kremnica, ako správne bývalé banské mesto, je zaseknutá pekne hlboko na dne doliny, no nad ňou je na svahoch plno vyhliadok, baníckych artefaktov, turistických zaujímavostí a chodníkov k nim. Takže dnes to bude taká „dvojsľučka“ bohatá na výhľady, výhradne po miestnom turistickom značení. Potiahol som ju síce od železničnej stanice, ale dole do centra je to doslova na skok. Najskôr teda okruh z námestia na severovýchod cez Krahuľský vrch, a potom druhý okruh na západ cez kalváriu a prepadlisko Šturec. Hore je GPX, dole veľa fotiek a animácia, nezab

Väčšinou najfarebnejšia zo slovenských stoviek (ak nie je naopak biela) tentokrát ostala v takmer výlučne zelených odtieňoch. September najteplejší v histórii meraní (globálne a asi aj u nás), tak sa niet čo diviť. Aj toto sú dôsledky, vieme čoho... Fotky teda nehýria farbami, lebo aj slnko bolo zväčša skryté za riedkou, sivou záclonou, každopádne počasie bolo aj vďaka tomu a nižšej teplote bežecky ideálne. Ešte aj taký akurátny severáčik bol hlásený, že bude dochladzovať prehrievajúce sa motory. Predpoveď síce hlásila front, ale až na noc -

Vo výseku oblohy, ktorý je rámovaný stropom terasy zhora a statnými smrekmi z bokov, pomaly bledne nočná obloha. Zobudili ma prvé škrípavé kroky iných nocľažníkov, lebo po makadamovej ceste pred veľkou chatou PTTK Przyslop sa úplne potichu chodiť nedá. Nadchádza tretí, posledný deň „ľahkej turistiky na ťažko“. Z poľských Beskýd prejdeme do Jablunkovského medzihoria na našu stranu a cez Kykuľu zídeme na vlak do Skalitého. Ale kým zvyšok „posádky“ ešte predstiera spánok, narovnávam otlačené telo a sondujem po okolí, či nenájdem niečo zauj

Horomil Fest, festival hôr a cestovania, sa v priestoroch Kina Mier v Považskej Bystrici, koná každoročne počas babieho leta. Pomaly ale isto „dospieva“, čo potvrdzuje aj fakt, že tento ročník bude už 15-ty v poradí. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý každoročne láka veľké množstvo divákov. „V minulosti sme mali šťastie, lebo festival nebol prerušený ani pandémiou. Tento rok však nastala komplikácia, v podobe predčasných volieb, s ktorou sme vôbec nerátali. A keďže je kino Mier už roky využívané ako volebná mie

Tlačil sa mi do klávesnice aj názov Tour de Volcano, ale to by som vykrádal kopyrajty bystrickým organizátorom. Aj keď voľáko je ticho posledné roky, a to boli parádne žiletkárske preteky. Išiel som teraz rovnakým smerom, z Bystrice najskôr na Podbrezovú (potom Hronec, Sihla, Hriňová, Detva, Očová, Mičiná), ale nie presne ich trasu. Najmä z Podbrezovej na Sihlu, lebo som si konečne chcel prejsť Kamenistú dolinu. TdV ide z Balogu hore na Sihlu po hlavnej. Pred štartom som mal trochu rozpačité pocity, lebo v noci sa cez Bystricu, blízke Horehronie, a aj cez P

Dvakrát som bol na Hriňovskej, ešte v pôvodnom termíne v polovici júna, a dvakrát som sa exkluzívne uvaril. Preto som sa už vlani potešil jej preloženiu na september. Vtedy som sa tam ale nedostal, a teraz ma zase smrteľná hrôza objala, keď som videl predpoveď na 9.9.: žiadna jeseň sa nekoná, letné hice zúria ďalej. Ale aspoň noci sú už jesennejšie, chladnejšie, a po nich aj rána. Takže taktika bola hneď jasná: bežať rýchlo, lebo ráno mi bude zima, potom ešte rýchlejšie, aby ma ovievalo keď bude horúčava, a ku koncu najrýchlejšie, nech to mám u

Najsevernejší a najvyšší podcelok pohoria Žiar sa volá Sokol, podľa druhého najvyššieho kopca v ňom. Najvyššie sú ale susedné Chlieviská (1024 m), no oveľa známejší je Zniev (985 m), tretí do počtu, na ktorého temene leží zrúcanina druhého najvyššie položeného hradu u nás. Pod ním, dole v podhorí, na západnom okraji Turčianskej kotliny sa krčí Kláštor pod Znievom, kedysi významné mestečko. Toľko na úvod ku miestopisu, nech je jasné, kde sme. A sme tu preto, lebo aj pri pohľade do mapy (najlepšie leteckej) je pekne vidieť ten kontrast zelen�

už ďalší víkend : 20.Košický MTB Singletrack Maratón – To najlepšie čo doma máme ! Košický MTB Singletrack Maratón tento rok oslavuje 20.výročie a to by ste si nemali nechať ujsť lebo číslo 20 rozhodne nebude len také číslo. Minimálne preto lebo podujatia sa okrem iných elitných pretekárov a Slovenských hviezd, zúčastní aj legenda tohto športu, Jaroslav Kulhavý. Český Olympíjsky víťaz, majster sveta, víťaz Cape Epic. Tento rok je podujatie aj v kategorii UCI C1 a zároveň sú to majstrovstvá SR v MTB maratóne.      „To najkraj

„A to sa ti z toho krúženia nezatočí hlava? Veď mňa by z toho aj porazilo,“ bolo asi prvé, čo som počul hneď po tom, ako som niekomu predstavil svoj plán zúčastniť sa Moldavskej dvanástky. O čo sa teda jedná? Je to jednoduché: Ráno o 7:00 vyrazíš na 3 km okruh s prevýšením 25 m  a 12 hodín sa tam môžeš krútiť. Podmienkou je odjazdiť minimálne 1 hodinu. Naráta sa ti počet kôl a kto ich má najviac, ten je víťaz. Tento rok to už bol tretí ročník v prevedení organizačnej skupinky Time4fun, ktorá toho robí oveľa viac ako len tieto prete

Kto pozná Prešov, vie, že v jeho blízkom okolí sa týči zopár výrazných vŕškov (bývalých sopiek), ako stvorených pre hrady. Veď aj na nich stáli aspoň štyri len v najbližšom okolí mesta. Ich ruiny v súčasnosti znovu ožívajú rekonštrukciami aj cestovným ruchom. Jedným z nich je Kapušiansky hrad, výrazne trčiaci na andezitovom, juhovýchodnom výbežku horského podcelku Stráže, ktorý je súčasťou Spišsko-šarišského medzihoria. Trčí tam vo výške necelých 500 m n. m. minimálne od 13. storočia. Na to, akú mal divokú históriu a koľkokrát b