Slovensko

Zhrešil som a hanbím sa za to! Lebo tento rok som sa na Rusínsky ultrabeh síce prihlásil, ale zbabelo iba na detskú trať R66. Ktorá mala inak 74 kilometrov, ale to je detail, aj tak je to iba pre mäkkýše. Prečo takýto ústup? No lebo behania po hranici okolo Dukly som si užil dosť na jar (TU) a chcel som si poobzerať aj pamiatky v iných dedinkách, ako v tých klasických na trase stovky. Organizátori mi ešte pomohli, keď tentokrát obe trate otočili oproti predošlým rokom do protismeru. Aj trošku modifikovali, ale nič podstatné. Každopádne výhovoriek som ma

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov

Nedeľa takmer polaugustová. Po „jesenných“, chladných a upršaných dňoch sa len pred víkendom vrátilo leto a vzduch čistý, ešte nezakalený oparmi, tak bolo treba niečo vymyslieť. Nohy ešte vyfľusnuté týždeň po Východniarskej stovke, o behaní ani reči. Ale hlava naopak namotivovaná z Triatlonu Attack, kde som bol v sobotu robiť podporného člena, takže na nedeľu voľba jasná: naložil som žiletku do lokálky a vyložili sme sa v Hronskej Dúbrave. Že opáčime tie prístupové cesty od Hrona do Banskej Štiavnice, či budú tie záverečné stúpania chut

Jadrom bežeckej kolekcie značky KARPOS sú kúsky s názvom LAVAREDO , podľa jednej z najznámejších horských oblastí Dolomitov, kde dominujú jedinečné Tre Cime a kde sa behá jeden z krajinársky najgýčovitejších ultrabehov. Toto konkrétne sú elastické kraťasy made in Albania, určené práve na dlhšie behy. Po piatich ultrabežeckých sezónach moje Karpos Quick Pants už poriadne zostarli, najmä ich elasticita sa porúčala („kompresia podľahla dekompresii“), takže nastal čas vymeniť za nový kus - a evolúcia sa tu teda prejavila poriadne. V prvom rade

Tak sa aj táto akcia konečne dočkala reštartu. Po troch rokoch pauzy, zavinenej najprv covidom, a potom ľudským fanatizmom sme si viacerí znovu mohli zanadávať na Bela, čo za neľudskosti vymyslel. Aj keď sa vraj snažil trať „poľudštiť“, čiže aspoň ju skrátiť na prijateľnejších 107 km. Hej, síce odstrihol úvodný úsek z Prešova do Kysaku, ale pozorné oko si pri údajoch na stránke V100 medzi základnými údajmi nemohlo nevšimnúť limit 32 hodín – a to bol taký ten virtuálny, výstražne zdvihnutý prst, že pozor na mňa! Na začiatok sme viacer�

Aby náhodou si niekto niečo nemyslel, nie je to žiadny vulgarizmus, iba nevinná cyklistická skratka, alebo po slovensky Okolo Jadrovej Elektrárne BOhunice. Lebo jej chladiace veže sme videli skoro furt. Tie síce vidno z polky Slovenska, ale hlavne som si na seba uplietol poriadny bič – dal som sa nahovoriť na toto pojazdenie práve v čase, keď sa asfalt začal topiť a vietor podobať závanom z fénu, lebo akurát na Slovensko začiatkom júla dýchla Sahara. Ale som si povedal, že po štarte v príjemnej rannej teplote sa telo hádam postupne adaptuje. Asi ako tá žaba,

„Iba blázon by dnes išiel do lesa“. Otec národa mal pravdu, až 197 takých bláznov sa našlo v poslednú júlovú sobotu a zliezli sa ráno v Dolnom Harmanci, aby sa nechali dokaličiť (niektorí aj psychicky) v divokých pralesoch a na hrebeňoch Veľkej Fatry. A predstavte si, ešte za to boli ochotní aj zaplatiť! No neviem, či by nebolo dobré pouvažovať nad ich reguláciou, lebo slušní a situácie neznalí turisti prinajmenšom od Smrekovice smerom na Malinô Brdo zdesene uskakovali z chodníka. Najčítanejšie médiá na Slovensku už vraj priniesli hodnoverné sp

Po dvoch rokoch od poslednej účasti na pretekoch Spišských 333 Extrem sa mi darilo vyhýbať sa rôznym výmyslom a celkom úspešne sa venovať cykloturistike s rodinou alebo kratším mtb pretekom. Čo však telo nechcelo, to hlava pekne pomaličky, krôčik za krôčikom skúšala, až sa jej podarilo dosiahnuť svoje a ja som sa znova raz ocitol na štarte tohoto vytrvalostného podujatia. Veľkým dielom k tomu prispelo, že som v štartovke zazrel meno kamaráta, s ktorým som prešiel rok predtým pár maratónov. A keď už som bol správne nalomený, tak ako potvrdenie sa o

Trinásty najvyšší štít Tatier (2452 m) a jeden z deviatich turisticky prístupných tatranských štítov. Trčí nad Starým Smokovcom ako poriadna stena, na konci jednej z južných rázsoch hlavného tatranského hrebeňa. To je všeobecne známe. Menej známe, alebo menej typické je to, že hlavný hrebeň je vo Vysokých Tatrách zväčša nižší ako tieto jeho výbežky - za to môže obrusovanie ľadovcami. Geológiu tu ale rozoberať nejdem. Ide o to, že kto má lepšie oči, alebo optiku, môže aj zo smokoveckej kaviarne pozorovať, ako sa hore mrvia postavičky. Čiže

Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Malo to byť také príjemné koliečko okolo Skalitého, v smere hodinových ručičiek, so začiatkom aj koncom v ústredí, lebo vlaky/busy/krčmy. Asi 26 km a tuším deväť hodín narátala mapa (prevažne po červenej značke), takže pre turistu by to bola príjemná celodenka. Výhľady početné a ďaleké, krajina pekná, pod nohami väčšinou pohodlné chotárne cesty cez lesy a ešte častejšie cez lúky. Ono to aj príjemné bolo. Síce začiatok júla a obloha ráno takmer čistá, ale po studenom fronte ešte nestihli doraziť typické letné horúčavy. Aj severný ve

Bývalé nemecké banícke, a neskôr remeselnícke mestečko na hornom okraji hornej Nitry, s veľkým námestím - vždy som ho na bicykli iba preletel v honbe za vzdialenejšími cieľmi. Ale mi už dlhšie nedali pokoj tie viaceré odbočky do koncových dedín, ktoré sa rozbiehajú z toho námestia, prípadne kúsok od neho. A že teda preskúmam kvalitu asfaltov na tých bočných okreskách. Vieme aké je to u nás – niekde tragicky deravo, niekde úplne nanovo, kde by to človek možno ani nečakal. Vznikla z toho teda na mape taká doslova hviezdica, do ktorej je zakomponova

Tak masochisti sa znovu dočkali. Lebo táto (dĺžkou síce obyčajná) stovka si svoju povesť vyslúžila najmä poriadnym prevýšením. Tu sa palice vyslovene hodia a silné nohy tiež. Profil ako píla, to je všetkým jasné. Aj preto je to v prvej polovici skôr ultrašplh ako ultrabeh a v tej druhej často skôr ultrapochod klátiacich sa zombíkov. Presne tam, kde už by sa aj behať dalo, hehe... Navyše robiť stovku koncom obdobia „Medardovej kvapky“ a začiatkom júla, to je tiež často poriadny adrenalín pri sledovaní predpovede počasia. Zažili sme krúpy, blesky,

Veľmi príjemný je tento kus Pohronia či Podpoľania medzi Banskou Bystricou a masívom Poľany: mierne kopcovitý, lesnato-lúčnatý, s prevažne dobrými, tichými okreskami. Tentokrát to bolo necelých 90 km so začiatkom aj koncom v BB na stanici, lebo tam som sa doviezol vlakom z domu - v snahe schovať sa za hrebeň Nízkych Tatier pred búrlivým severákom. Zároveň to bol okruh taký kultúrno-historický, lebo týmto krajom história kráčala veľmi často, tu je vždy čo obzerať. A ešte jeden dôvod som mal, ten si ale nechám na záver. Hneď v BB je samozrejme tra