MTB Tour de Mičiná

Už som tu viackrát spomínal, že okolo Banskej Bystrice je neskutočne veľa možností na MTB. Tu je jeden námet na kolečko ponad Hornú a Dolnú Mičinú. Samé lúčne, poľné a lesné cesty s miernym sklonom, len miestami krátky stupáčik/padáčik. Terén vhodný na také pohodové pojazdenie, kam môžete vziať aj frajerku neznalú techniky jazdy, prípadne detiská. Alebo naopak, je to tu vhodné aj na rýchle „chrtenie“ s penou u huby, keď na potrénovanie nie je viac času ako po práci do zotmenia :-)

Samozrejme žiadne alpské velikány v pozadí, ale v peknom počasí s priezračným vzduchom, aké netypicky panovalo začiatkom júla, aj tá Poľana na obzore a strakatá vrchovinová krajinka na jej podhorí dokážu ponúknuť pekné výhľady.

Odjazdov a dojazdov do mesta je tu viac. Zvolili sme ten najrýchlejší - po asfaltke cez Mičinský kopec, tesne za jeho horizontom sme len podliezli rampu a mohlo sa začať.

Najskôr po lúke, potom po prašnej ceste pomedzi lúky a polia až k starej asfaltke (Mičiná - Vlkanová), po ktorej ide žltá značka. Kúsok po nej a pri smerovníku za salašom odbočka na modrú, smerom na juh. Tu sa starý „družstevný“ asfalt chytro skončí a cesta vchádza do lesa.

Po tej modrej sa dá dostať k samote na Hrabovej, ale my sme pohľadali odbočku doľava, k maštaliam. Trocha blúdenia, ale dá sa, popri elektrických ohradníkoch (aj cez ne). Lebo sme potrebovali trafiť od tých maštalí ďalšiu „družstevnú cezpoľnú“ cestu do Dolnej Mičinej. V dedine sme sa vynorili priamo oproti kaštieľu.

Smerom na Čerín si užijeme trochu asfaltu, ochutnáme fajný samoser na Mičinských travertínoch a hneď za nimi sa hodíme doľava, stúpame popri záhradkárskej kolónii. Dobrá cesta sa na chvíľu vnorí do zeleného tunela, kde treba aj hlavu zohnúť, ale v pohode, žiadna žihľava a burina namotaná na reťazi.

Serpentínka doľava, križovatka poľných ciest, a to už mierime zas na sever, nazad k Hornej Mičinej. Na úvod okrajom poľa, dole asfaltkou, na jej konci po lúkach k lesu. Tam je to trochu neprehľadné, lebo na lúkach žiadna cesta, len jemné stopy po autách a je ich viac. Treba pohľadať najdlhší „lúčny“ záliv do lesa, na jeho konci potom už lesom vedie cesta, do kopca.

Vynárame sa na zarastajúcich lúkach pod vysokými borovicami, na miestnom turistickom značení, je to cesta z Hornej Mičinej do Oraviec. Treba sa dať doľava a po lúkach už len zísť na okraj Hornej Mičinej.

Dedinu len lízneme popri poslednom dome a naposledy stúpame: lúky, lesy (ďalší zelený tunel), ponad jeden kameňolom k druhému, a to je všetko. Už len dole po pohlavnej asfaltke na hlavnú, priamo na vrchol Mičinského kopca. Sme tam, kde sme začínali. Cesta do mesta je rýchla, dezény sa vyčistia :-)

Rišo Pouš