Posledný boj o Žiarsku dolinu

Asi... Lebo ako snehu ubúda, už sa mi moc nechce peši hodinu a pol šliapať od parkoviska až na Terasu, kde sa dajú konečne obuť lyže. Minulý týždeň sa vraj ešte do pol doliny zjazdiť dalo. Sobota ráno, na MDŽ: už len nesúvislé pásy na kameň zamrznutého firnu a ľadu, už na ceste človek aby mačky nahodil a nad chatou ani nehovoriac... Zámerom bolo Lúčne a Baníkovské sedlo a odtiaľ návšteva (aspoň krátka) na oravskej strane. Aspoň pozrieť a nazad, lebo poobede len jeden autobus chodí do mesta :-( Prvá časť plánu vyšla, od chaty na Terasu som využil stopu pre preteky horských služieb. Od snehovej laty konečne na lyžiach, do Lúčneho sedla pohodlne po čoraz vlhkejšom firne, do ktorého sa už pred deviatou silno opieralo slnko. Pod sedlom je to už vylízané do trávy a šutrov, bolo treba kľučkovať.

Smola: zároveň so mnou vyliezol do sedla zo severu hustý mrak, po hrebeni na Baníkov sa mi odnechcelo. Či sa dá zlyžovať žľab pod Baníkovskou ihlou, zhora nebolo vidieť, tak som to do Baníkovského kotla vzal okľukou a tam som začal špekulovať, ktorým žľabom hore. Kubov celý v tieni a zamrznutý na kosť, susedný Ypsilon vyzeral príjemnejšie. Ale: v tieni prašan a tvrdo, na slnku prehnitô a riedkô, niekde aj dobre po kolená, pod tým starý základ a spojené to nebolo ktovieako.

Vyšiel som teda dáko po biede na hrebeň a čo sa asi tak stalo? Ďalší mrak! Do kelu, pred chvíľou ten Baníkov bolo vidieť! Tak aspoň pohľad cez Parichvost na západ a zas dolu po vlastných stopách do kotla. Tam dolu zas dilema: kam ďalej? Južné žľaby riadne prehnité, ale ten spod ihly je prečistený staršou lavínkou, tak sa hádam nebudem po pás do firnu boriť...

Predpoklad bol správny, len pod zúžením to bolo hlbšie, miestami "vajcové". Takže druhý raz nad Lúčnym sedlom. Pohľad na hodinky, koľko ešte ostáva do odchodu autobusu a zas dilema kam teraz? Neostávalo veľa času, tak štrikovačka pomedzi šutre (ale na voľných plochách sa dali celkom príjemné oblúčiky v tom mokrom firne točiť), nižšie pomedzi pretekárov, ktorí akurát odštartovali do časovky pod Hrubú kopu, ešte nižšie pomedzi pretekárov v obráku :-)

Ešte posledný výšľap do Smutného sedla, tentoraz už komfortný, v stope po pretekároch. Hore bezvetrie a teplo, ale zas ten mrak! Takž pohľad do Smutnej doliny sa nekonal, zato lyžovačka nazad na Terasu parádna, toto je ako zjazdovka :-) V kosodrevine pod snehomernou latou pár nesmelých kľučiek kosovkou, ale veľmi rýchlo išli lyže na batoh a až po chatu som radšej došiel po vlastných. Definitívne prezúvanie do tenisiek pri odbočke z cesty na modrú značku a potom už len pešovanie striedavo po asfalte, ľade a firnovej kaši k autobusu. Posledné obzretie k chate a Smutnému sedlu a tam čo? No samozrejme modrá obloha, mraku nikde :-)

Rišo Pouš