Skialpaktuál: postkatastrofická Žiarska dolina

Malý prieskum, ako to vyzerá po januárovej snehovej katastrofe - zatiaľ, lebo podľa predpovede zas sa sem valí teplý vzduch od Sahary. Tak ktovie, či sa neukáže tento aktuál skôr predkatastrofický... Ráno bolo dole nad nulou, pred obedom už aj hore, len severné svahy mali zmrznutý firn a na ňom vetrom ubité dosky. Na južných to vlhlo.

Od parkoviska to na prvý pohľad vyzeralo dobre, na pásy. Lenže o kilák vyššie v snehu už priveľa kamienkov a nad lesom suchý asfalt, lyže na batoh. Od posledného mostíka sa zas dalo až po chatu, odtiaľ kľučkovanie: ráno po zľadovatenom, poobede nazad dole po firnovej kaši. A to ani slnko moc nesvietilo. Proste májová lyžovačka ako má byť :-) Po vynorení z bludiska kosovky, pod Malými Závratmi už to bolo konečne normálne.

Prvé kolečko som nasmeroval do Žiarskeho sedla, odtiaľ pod Smrek rozsadlinou v hrebeni (paráda, nefučalo tam), z jej konca žľabom dolu k potoku a nazad k smerovníku. Tam som stretol partiu svetaznalých domorodcov, na ktorých som sa po úplatku (Vetroplach kalendárik) hnusne zavesil a visel až do konca :-) Takže ďalší program: Plačlivô zo Žiarskeho sedla, južným svahom nazad pod Malé Závraty, cez Nohavicu do Smutného sedla a cez Terasu dole.

Ranné poryvy víchrice sa po druhej návšteve Žiarskeho sedla spojili do jedného, pod Plačlivým bol problém aj pásy odlepiť. Žľab nič moc, hrboľatý sneh, trocha primrznutý a dobre ubitý vetrom. Pod Nohavicou lepkavo, nad Smutným zas ten uragán z juhu, ale v sedle na severnom svahu príjemné závetrie a hromady snehu, ktoré sem vietor z juhu nahádzal. Aj nejaká menšia lavínka do severu spadla, hovorili ľudia čo zároveň s nami došli z tej strany.

Lyžovačka zo sedla na Terasu bola prekvapivo dobrá - síce trochu hrboľato, ale primrznuto a lyže to podržalo. Potom už len čoraz mokrejší firn, aj zo dve prenášania po tráve smerom k chate. Lyže definitívne na batohy pri novej „eurofondovej“ ceste.

Rišo Pouš