Útulňa pod Kečkou

Kto pozná cestu z Donovalov pod Prašivú, isto si už niekedy všimol murovaný domček na pasienkoch sedielka Príslop (1137 m) medzi Kečkou a Štrosmi - bývalý salaš alebo čo to bolo. Pásli tu Podkoničania aj Selčania. Dnes stačí odbočiť dákych 100 metrov z červenej značky na okraji lesa pod Štrosmi. Nedá sa minúť a už je tam dlhšie aj šípka na palici. Je zhruba v polovici trasy a tiež aj „na polceste turistického vkusu“ – niečo medzi otvoreným prístreškom v Hiadeľskom sedle a drahým ubytovaním na Donovaloch.

Domček dlho žil len tak – tak, slúžil síce ako neoficiálna útulňa, ale viac – menej chátral. Pred nejakými štyrmi rokmi ale začal ožívať a od marca 2019 už má aj svoju stránku na Fejsbúku Je tam aj kontakt a posledné novinky. Chatári sú tam v zime cez víkendy, cez týždeň podľa potreby a možností, v lete furt. Keď sú tam, aj niečo pod zub prichystajú, tekuté aj tuhé (Fazuľovica bola výýýýbornáááá!). V zime aj vykúria, samozrejme. Nocľažné je zatiaľ dobrovoľné (2019), príspevkom na prevádzku a na stále prebiehajúcu rekonštrukciu sa ale medze nekladú.

Najzápadnejšia útulňa na intenzívne využívanej hrebeňovke má už aj oficiálne požehnanie správy národného parku, ale spať sa smie len vo vnútri, nie stanovať v okolí. Základné potreby sú trvalo prítomné: pár metrov od útulne trvalý prameň (vraj vyschol, ale o kúsok ďalej je nový), pár metrov na druhú stranu trvalá kadibúdka, hneď pri vchode ohnisko. Ale pozor: je to na hranici rezervácie (najvyšší, piaty stupeň ochrany), takže do lesa na drevo nechodiť! Drevo má chatár nachystané, pílu a sekeru pre dobrovoľníkov samozrejme tiež, v drevárni. Do zavretých dverí sa dobýjať netreba, za nimi má chatár svoju miestnosť.

Vo vnútri je útulne (ako inak, že?): za malou predsienkou jediná miestnosť s pieckou, kuchynkou, stolom, lavicou a poschodovou posteľou. Tak pre 5 – 6 ľudí, ak sa na noc rozložia aj po zemi. Rebrík na horné poschodie postele bol zároveň rebríkom na povalu - to na starších fotkách. Na novších už vidno festovnejšie schodisko pri vchode. Hore na matracoch nájde nocľah ďalších osem ľudí (ale aj 14 tam už vraj spalo). Keby sa niekto ozaj už nezmestil, jeden tajný tip: o kus ďalej, takú pol hodinku peši, je na začiatku žlto značeného traverzu Kozieho chrbta, len pár stoviek metrov od sedla Hadľanka, hneď pod chodníkom, drevená búda, do ktorej síce trochu fučí, ale dá sa zavrieť a je tam stôl aj pričňa.

Útulňa už je dlho obľúbená medzi hrebeňovkármi a esenpéčkarmi, ale teraz, keď je už pár rokov "zoficiálnená", naberá kvalitatívne vyššiu úroveň, odporúčam! Napríklad aj slnkom poháňané osvetlenie má. Väčšina fotiek je ešte z r. 2020, tie novšie z februára 2022, takže vidno aj posun pri rekonštrukcii. Držíme útulni aj jej správcom palce!

Rišo Pouš