Zlyžovanie Gronskeho lávky

Tohoročná zima skiextrémom v Tatrách veľmi nepriala, ale po výdatnej veľkonočnej snehovej nádielke sa situácia predsa len zlepšila :)
Na záver sezóny sme už dlhšie plánovali legendárnu cestu s názvom Gronskeho lávka alebo poľsky Zachód Grońskiego. Našim sprievodcom mal byť Rasťo - neoficiálny rekordér v počte zjazdov tejto cesty a tiež aj autor prvozjazdu (dosť pravdepodobné aj keď nie až tak dôležité :) jej narovnávacej varianty z Malej Rohatej štrbiny.
Prišiel deň D - predpoveď hlási najlepšie počasie v perióde a tak neváhame. Sme štyria, čo je na túto cestu trocha nadpočet, ale veď uvidíme. Máme trocha obavy, či začiatok zjazdu a hlavne 2 strmé traverzy nebudú ešte ľadové, ďalej by to už malo pustiť bez problémov.
O 10 sme v štrbine - Západnej Volej. Hodnotíme stav začiatočného žliabku: Rasťo: "Je to tu exponované, posledný to bude mať ľadové." Hlásim, že mám dobré hrany, takže môžem ísť nakoniec. Trocha pojeme, popijeme a Rasťo ide overiť traverzy - v mačkách a s 2 čakanmi zostupuje žliabkom.

Predstavuje nám super geniálnu metódu vyhodnotenia snehového podkladu na vhodnosť pre zjazd: Prstom sa snažíš vyryť do snehu čiaru. Ak to ide, je to OK. Metóda je hneď pár metrov pod štrbinou úspešná a nižšie v prechode do rampy, ktorá je už na slnku, hlási známe aj očakávané - riedina, dávajte si pozor!
Po prechode k traverzu sa situácia komplikuje. "Je to tu strmé!", kričí Rasťo. Skúša prechod spodkom: "Tak tu je to aj na 80 stupňov, tadiaľ nie."
Ale nevzdáva to, chvíľka premýšľania: "Skúsime vysekať stupy na lyže v hornej časti, ale potrebujem pomôcť!" Tak sa k nemu pridám. Roman s Peťom medzitým idú obzrieť možnosť direkt varianty. Na mieste sa mi to tak hrozné nezdá, stupy rýchlo vysekáme a cítim sa tu celkom komfortne. Po návrate sa stretávame s Romanom a Peťom. Direkt varianta je - ako sa dalo predpokladať - nezjazdná. Taký luxus sa dá využiť len pri mimoriadnych nádielkách snehu a rýchlo sa vytápa.
Rasťo radí: "Zapnite si piepsy, to pre prípad, že preletíte stenou, aby vás ľahšie našli." Ale hneď dodáva: "Ak niekto padne, hodím si to tam za ním. Takú vec by som nevedel prežiť." Ťažko povedať, či žartuje alebo to myslí vážne, ale treba sa seriózne rozhodnúť. Ja sa na to cítim, ale môj problém je, že nikdy nevidím problém:)
Roman hlási, že keď si na to s Rasťom trúfame, pridá sa aj on. Peťo s ohľadom na záväzky a pocity radšej pôjde druhou stranou. Klobúk dole pred jeho rozhodnutím. Pokušenie je veľké, ale zbytočne riskovať netreba! Cesta tu bude aj nabudúce :) A ešte nám to Peťo zhora pekne zdokumentoval.
Takže nejdem posledný, aj taktiku zjazdu trocha meníme.

Ide sa na to: Rasťo, ja a Roman postupne lyžujeme žliabok - v úzkom mieste zošľapaním, nech to vydrží všetkým. Ďalej 1. traverz celkom v pohode, čakan sa zapichuje až po vrch, pekne pomáha pri vyšľapaní hore. Na slnku je to už slušne mäkké, pekná lyžba k 2. traverzu. Ten je opäť v tieni a tvrdý, ale menej strmý, ale tiež nie je zadarmo - hlavne pre prvého. Potom opäť slnko, už riadna riedina, spúšťame menšie splazíky, treba dávať pozor.

Fotíme, meníme poradie. Spodný žľab je posledná morda v riedine, pod ním je to už tvrdšie - akurátne na vychutnanie záverečnej lyžovačky. Ale nespúšťame sa až dole k plesu. Nie sme žiadni masochisti, ktorým by výšľap naspäť robil veľkú radosť a tak v polke končíme, lyže na batoh a zvyšok je len turistika...
Popis zjazdu:
http://miropeto.sk/skialp-sprievodca/ostatne-zjazdy.php#GronskehoLavka

Rišo Böhmer
Účastníci, fotky:
Rasťo Peťo, Roman Greguš, Peťo Bratko, Rišo Böhmer