Slovensko

Šturcov je na Slovensku asi dosť, a to najmä tam, kde tieto chotárne názvy vznikli poslovenčením nemeckých toponým. Takže aj okolo Banskej Bystrice, kde bolo nemeckých baníkov, uhliarov, hutníkov, drevorubačov a furmanov požehnane. Strmým, zráznym cestám a horským sedlám na nich hovorili často der Sturz (sklon, zráz, strmina...). Takže na „hrebeni“ Starohorských vrchov máme Horný a Dolný Šturec, z Liptovských Revúc do Bystrice sa kedysi chodilo cez Veľký Šturec a dnes najznámejší je Malý Šturec na ceste do Turca. Ešte sú tu aj banské prepadlis

Medzev je malé, asi štvortisícové mestečko necelých 40 km západne od Košíc, v doline riečky Bodvy. Ale nabité históriou a pamiatkami. Založili ho zrejme nemeckí kolonisti na pozvanie kráľa po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia, doniesli so sebou znalosti ťažby a spracovania kovov, najmä železa. Preto koncom 19. storočia pracovalo na potokoch okolo mestečka viac ako 100 hámrov a kovové náradie putovalo odtiaľto do celej Európy. Nemecká kultúra je tu dodnes živá, takže keď tu domorodcovi poviete, že je Manták, neurazí sa, je s tým stotožne

Svet hobby športových podujatí to má chvíľami ťažké. Väčšinou ich prežitie a fungovanie je závislé na partii nadšencov alebo dokonca iba od jedného nadšenca, ktorý sa nedá rokmi znechutiť, ale vždy sa teší na každý nový ročník. A to napriek všetkým možným okolnostiam, ktoré vedia riadne naštrbiť pripravené plány. Ale keď sa toto všetko podarí úspešne obísť, z podujatia sa stáva stálica a určitým spôsobom aj symbol daného mesiaca a daného miesta. A takýmto symbolom je už roky mesiac máj a mesto Lučenec, v ktorých sa aj tento rok uskutočn

Už pár rokov v hlave driemala myšlienka na netradičné prepojenie viacerých pohorí. Nepýtajte sa ale, aký myšlienkový pochod viedol k prepojeniu vrcholov podľa 16. písmena slovenskej abecedy. Cesty neurónové sú minimálne také spletité ako naša sieť TZCH. V rámci prípravy na prvé ultra po troch rokoch som zvažoval niečo trochu dlhšie. Keď na sklonku apríla malo v sobotu skončiť daždivé počasie, spontánne rozhodnutie bolo na svete. Ide sa. Domyslieť hrubé črty logistiky bolo najmenej, zbaliť ultra fidlátka trvá len pár minút. Hodinku pred odchodom so

Tak toto stúpanie z Hriňovej pod ikonický vrchol je doslova preparádne! Zvlášť od prvého mája 2025 – lebo skončila celková rekonštrukcia cesty na takmer 9,5 - kilometrovej dĺžke. Nejaké drobné vylepšenia sú síce aj v smere od vodárenskej nádrže, ale to hlavné je totálne vynovený asfalt v smere od hriňovskej mliekarne - presnejšie od posledných domov na Priehaline. Kto cestu, postavenú ešte v roku 1962, poznal a v posledných rokoch zažil na vlastné kolesá, ten vie, že už si poriadnu opravu pýtala. Na slovenské pomery je tu aj ďalší unikát – v�

Dobre som si vlani tipol! Detské ultrabežecké trate naberajú raketovo na popularite, tak niet sa čo diviť, že druhý ročník slintania nad výhľadmi a krívania po škrapoch v okolí známej Zádielskej tiesňavy bol v zime vypredaný bleskovo rýchlo. 250 miest sa minulo ako teplé rožky. Síce ako vždy, na štart zopár ľudí neprišlo, ale v sobotu 26. apríla o siedmej ráno sa spod Turnianskeho hradu vyhrnulo do boja poriadne vojsko. Organizácia vďaka známym ksichtom „Made in SUT“ šliapala ako dobre namazaný stroj. Možno sa aj v noci pred štartom namazal, ktov

Asi 30-kilometrový okruh v Lúčanskej Malej Fatre, na turčianskej strane, okolo doliny so známym lyžiarskym strediskom. Tréningový preto, lebo chrtivý potenciál je tam vysoký, estetický o dosť nižší, miestami sa prepadá hlboko do mínusu. Najmä na severnom okraji doliny, kade som sa štveral hore. Ale pod kolesami pohodlná, zväčša rovná šotolina, samé lesné cesty, žiadne prekvapenia, aj gravel by sa miestami nudil. No héééj, aj výhľady sú – cez rúbaniská na rúbaniská. Aj hlboko do riedkych lesov vidno, lebo veľa tých ciest je surových, nových, ešte

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

Turistické značky... Poznáme ich všetci, ktorí chodíme do prírody. Ticho nás sprevádzajú našimi potulkami a považujeme ich tak trochu za samozrejmosť. Aké je ale pozadie ich vzniku? Kde sa tu zobrali a kto za tým stojí? Vedeli ste, že sú celosvetovo unikátne a zapísané do nehmotného dedičstva Slovenska? Ako môžeme prispieť k ich udržiavaniu, aby slúžili aj generáciám po nás? Na tieto a mnohé ďalšie otázky súvisiace so značkovaním vám odpovie ešte relatívne teplá kniha z vydavateľstva Žurnál KADE? TADE! Je treťou knihou trilógie o ľuďoch v hor�

Tak sa volá najdlhšia trať (44 km/1900 v. m.) už dosť známeho charitatívneho bežeckého podujatia, memoriálu Jána Svočáka, ktoré dobrí ľudia (a samozrejme aj o. z. Slovak Ultra Trail) organizujú vo Svite na podporu ľudí, postihnutých zákernou Lou Gehringovou chorobou. Predposlednú marcovú sobotu sa bežci stretli pri rieke za mestom už deviaty raz, aby „zabili viac múch jednou ranou“ – pokecali, pobehali a najmä podporili dobrú vec. Počasie vyšlo – pred nedeľným dažďovým frontom parádna slnečná sobota, ráno primrznutá, v cieli už príjemne jarn�

Martin, severný okraj sídliska Košúty 1, oproti Kauflandu, pár metrov od kruháku na hlavnej ceste. Sivá, relatívne nedávno zrekonštruovaná polyfunkčná budova Košútka s adresou Hodžova č. 3. Vchod (ako) do bytovky, schody na prvé poschodie, reklamné bannery z ulice na stenách, dnu na podlahe, trafí ozaj každý. Za sklenenými vstupnými dverami pre neznalého prekvapenie – otvára sa priestor cez tri poschodia: výška 10 metrov. To je nové indoorové centrum, otvorené v polovici februára. Lebo okrem lezenia a bouldrovania ponúka aj stolný tenis, zopár „baro

Víkend, počas ktorého fičala prvá ultrabežecká stovka v sezóne u nás (Letecká) bol hriešne suchý a teplotne príjemný, nedalo sa odolať – vytiahnuť cesťák na dlhší výjazd :-) Keď už som sa na Leteckú v nutnom veľkom predstihu neprihlásil s nádejou, že budem ešte lyže drať. A nie, že by som Pino už predtým párkrát nevyvenčil, ale to len okolo domu, tak nadišiel čas aj inde sa pozrieť. A že mám ten týždenník na vlak, odviezol som sa do BB a odtiaľ už po vlastnej osi obzerať kopčeky okolo Hrona na západ od Zvolena. Takže tých prvých a 

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Kým prvý „rozhľadňový“ okruh z tejto série bol vhodný na rodinný výlet a druhý pre cykloturistov, tento je určený skôr pre stredných vytrvalcov. Keď som totižto nahodila do plánovača trasu po zvyšných rozhľadniach okolo Bystrickej doliny, vyšlo mi to na výživných 41 km a cca 14 hodín turistického času. Zato však rozhľadní na tejto trase sa urodilo až päť: Surovina, Dedovka, Veľká Rača, Bobovec a Hladký vrch. Dám si ich presne v takomto poradí, oblúkom z Oščadnice do Krásna nad Kysucou. Keďže na túto túru je potrebný dlhší čas, ako p

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš