Slovensko

Minčolov, Grúňov, Magúr, Príslopov a iných oných je v Karpatoch na mrte, zanechali ich tu zväčša Valasi. Takže nazbieralo by sa aj na poriadne ultra, ale toto bola len skromná rozklusávacia akcia v Malej Fatre, aj to len v tej Lúčanskej, a ako pripomienka akcie „Tri Kriváne“ rovnako orientovaná, čiže dva kopce a cieľ v krčme rovnakého mena. Takže jednoduchý scenár – zraz na vrútockej železničnej stanici, direttissima na Martinské hole, poza hrebeň na tie dva Minčoly, oddelené delom (v sedle Okopy), ešte trochu hr

V tých končinách Novohradu som už nebol poriadne dlho, tak som si povedal, že to tam poriadne obzriem – na žiletke. Okres malý, ciest nie veľa, tak som v mape naklikal nejakých 130 km, žeby som to na pohodu stíhal od vlaku ku vlaku. Lebo to mám ďalej trochu z domu. Ale nevadilo, aspoň sa oteplilo, kým som sa tam dostal. Rána už septembrovo takmer mrazivé, no v Lovinobani príjemných 13, keď som štartoval. Inak už ma dlho lákala najmä tá cesta z Málinca dolinou Ipľa popri vodnej nádrži. Vraj je rozbitá - ale hore kopcom to v

Čiže taký jeden variant južného traverzu Veľkej Fatry, zo Starých Hôr do Blatnice. Vymyslela si to tak jedna „banskobystrická nestíhačka“, pribalila dvoch svojich kamošov, dostal som pozvánku tiež, vraj ako overený rozháňač medveďov, a išlo sa. Cez pracovný deň - s výhovorkou, že treba do projektu nejaké hrdzavé vleky nafotiť, a tak. Takže v podstate služobka. Joj, keby bolo viac takých! Tempo bolo nastavené viac ako pohodové, počasie vyšlo také skoroletné, s normálnymi teplotami „na tričko“ aj na hrebeni. Na

Vyrážam z Brezna, z vlakovej stanice, na môj vkus neskôr. Lebo len tak cestovné poriadky dovolili. Ale prepočty mi hovoria, že tých zhruba 100 km a 2800 výškových metrov by som mal stihnúť tak, že sa v pohode aj domov dostanem. Lebo vrch Fabovej hole je síce v rezervácii, ale celý zvyšný masív je pozošívaný hustou sieťou lesných ciest a aj cyklotrás, takže sa dá pekne obísť. Zámer teda takýto: cez rohoznianske lazy, Michalovú a Polhoru na Kučelach, cez sedlo Burda a pomedzi Stožky dole k horárni Klátna a�

Názov pre niekoho možno trochu nadsadený, no už dlhšie som rozmýšľal, ako nejako logicky poprepájať ozaj veľmi pekné a pre Stredoslováka trochu vzdialenejšie stúpania, ku ktorým sa často nedostanem a niektoré som ešte ani nešiel. Samozrejme, chcel som to zokruhovať „od vlaku ku vlaku“, a zároveň tak, aby sa mi oplatilo vypadnúť na celý deň, ale sa aj domov vrátiť nie moc rozmontovaný. Tak mi vyšla táto osmička so štartom a cieľom v SnV, asi 180 km a 2500 v. m. V poradí Gretľa, Grajnár, Súľová, Úhorná,

Ten známy bočný hrebeň v Nízkych Tatrách, ktorý vybieha z hlavného na sever a zo západnej strany ohraničuje Demänovskú dolinu. A už je tu na Vetromagu zreportovaný z r. 2012 - tak možnosť porovnania. Poskytuje krásne, kruhové panorámy, najmä tam, kde slnko nezavadzia, teda na Liptov a jeho severnú horskú obrubu, ale žiaľ aj pohľady do vydrancovaných lesov pod Chabencom a na druhú stranu na nechutné betónové nádory hotelov a jazvy zjazdoviek na zúboženom tele vraj národného parku. Po skoro dvoch mesiacoch nebehania som potr

HOROMIL 2026: Považskú Bystricu čaká nálož adrenalínu aj historický príbeh EverestuHoromil – festival pre všetkých milovníkov prírody, cestovania, hôr a adrenalínu – je už stálou a neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života v Považskej Bystrici. Za dlhé roky svojej existencie privítalo podujatie tisíce divákov a desiatky hviezdnych hostí, vrátane Pavla Barabáša, Petra Hámora či Martina Navrátila.Tohtoročný ročník prinesie výnimočnú atmosféru, ktorej bude dominovať najmä téma najvyššej hory sveta – Mount Everestu. Diváci sa môžu tešiť n

Neskoré sobotné ráno v Košiciach na Mieri: tam, kde sme včera skončili prvú časť cesty „z Blata“, dnes sa chystáme rozbehnúť a dokolesovať to teda do Kaluže. Slabých 100 km a hlavne Belo sa teší, že v ceste nám stojí len jeden poriadny kopec, nad Herľanmi. Potom už sa budeme vraj len viezť. Hlavný aktér vyzerá, že dobre zregeneroval, VKV zatiaľ nefúka a ani počas dňa nemá moc otravovať, navyše sa pridávajú (okrem včerajších podporovateľov) dvaja noví domestici. Jeden odvezie auto do cieľa a príde nám kus

Do tretice vraj všetko najlepšie, tak teraz sa to aspoň počasia týkalo. Lebo po nekonečne horúcom a suchom lete zdalo sa, že sa konečne začalo normalizovať. Teplota v Kokave a okolí bola počas prvej septembrovej soboty ideálna na svižné pobehovanie, severáčik dochladzoval prehrievajúce sa motory a doobeda dokonca aj pár malých prehánočiek pokropilo rozpálené čelá. Že je to ale krajina intenzívne používaných chotárnych a lesných ciest, bolo na nich poriadne veľa prachu. Na pár miestach, kde sa „drevo z hory tíško z

Každý ŠIESTY človek na svete vraj žije so zdravotným znevýhodnením. Mnohých nevidíme, mnohí z nich sa boria so svojimi problémami doslova tak, ako keby kráčali „z blata do kaluže“. A štát na riešenie ich problémov často nestačí, alebo priamo zlyháva. Toto sa aspoň trochu snaží zmierniť partia aktívnych ľudí z Košíc okolo poriadne aktívneho Bela Špišáka. Toho poznáme tu na Vetromagu najmä ako organizátora ultrabehov, ale čo všetko okrem toho má „na svedomí“, to by sem nevošlo. Takže teraz aj toto: vymysleli spo

Vodná nádrž Nosice je najstaršou priehradou na rieke Váh. Vybudovaná bola v 50-tych rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska. Je súčasťou tzv. Vážskej kaskády a slúži na vyrovnávanie prietokov Váhu, výrobu elektrickej energie, ochranu pred povodňami, oddych a rybárstvo (viac TU ). Okrem celospoločenského významu má aj výrazný krajinotvorný a oblasti medzi Púchovom a Považskou Bystricou prepožičiava charakteristický vzhľad. Tie najkrajšie vyhliadky na ňu ponúka najmä žltá turisti

...lebo asfaltov rôzneho veku a kvality je tam teda požehnane, na tých lesných cestách. Miestni tam asi veľmi radi asfaltujú lesy. Na druhej strane ale – mohli tam naťahať popod hrebene Oravskej Magury kilometre cyklotrás, po ktorých sa netechnickým cykloturistom pohodlne vozí. Aj preto kratší úvod hore z Kubína a trochu dlhší záver nazad do Kubína boli v rámci týchto sľučiek, ako ich mapa ukazuje, najkrajšie – viedli cez lúky s bohatými výhľadmi, po trávnatých, hlinených a šotolinových cestách. Zvyšok som dupal

Veľkofatranské doliny na turčianskej strane sú poriadne dlhé, dostatočne známe a vedú nimi aj frekventované cyklotrasy. Teraz ma však zaujímalo, ktoré sa dajú poprepájať tak, aby som nemusel schádzať až dole do podhoria. Online Mapy.com pomohli, aj tie lesnícke a Heatmaps na Strave Vychádzalo mi to tak, že z Necpalskej doliny na juhu sa traverzami prepracujem cez Beliansku, Jasenskú, Sklabinskú a Kantorskú do Podhradia na severe. Lesných ciest niekde aj na výber, niekde to naopak nevyšlo ako som plánoval, no nakoniec som s malými úpravami pôvodného plánu �

Keď chceš natočiť nejaké seriózne kilometre, ale nechce sa ti ďaleko z domu chodiť... Ale zas aby si sa nevrtel okolo domu ako osa na cukríku, musí to mať nejakú myšlienku. Tak som sa zamyslel: do Turca sa dá po asfalte dostať zo šiestich smerov. Cez Strečno, Šútovo, Šturec, Kremnické Bane, Vyšehrad a Vrícko. Čo keby som do každej z tých „brán“ len nakukol a vrátil sa? Tak som začal klikať a naklikal som 200 km – ideál! Keď už behať nemôžem, aspoň takéto malé cykloultra si dám – veď čo s voľnou sobotou? A malo to aj iné výhody – ne

Veľká Fatra z turčianskej strany, lesné masívy medzi dvoma dlhými, známymi dolinami, pod Fiškálovou (1043 m) a Hradišťom (891 m). Hej, je to národný park, mimo turistických značiek ani na krok, že? Ale obrovské rúbaniská, vynovené lesné cesty, posed na každej čistinke a traktor za každou zákrutou, to je v pohode. Takže výčitky žiadne, namotal som si tam pár pekných okruhov a rovno hovorím, že v tomto smere jazdy je to lepšie, lebo opačne by boli niektoré stúpania dosť nepríjemné. Takto bolo v podstate trochu strmšie len jedno, aj to krátke. Inak