Slovensko

Čoraz obľúbenejšie podujatie v čoraz obľúbenejšom formáte „kratšieho“ ultrabehu. Lebo predsa len, na stovku väčšina ľudí potrebuje celý víkend a kus piatku k tomu, a po tomto je takmer každý už v sobotu večer pohodlne doma. V skratke: ľudia lenivejú :-) Teda väčšinou, lebo pozor, toto nie je len taká hocijaká polstovka, ale šťavnatých 71 kilákov – neradno podceňovať! Prevýšenie 2860, ale viacerí vraj namerali o dobrých 300 vertikálnych viac. To ešte pridáva na šťavnatosti. Limit 13,5 hodiny hovorí o tom, že ani to pohodlie domova niekt

Čo všetko môže byť nočnou morou? Napríklad aj taká stará Praga V3S plne naložená drevom. Samozrejme, ak ste organizátorom podujatia. A Vlasťo Duzbaba ním je už niekoľko rokov, presne tento rok to je už 10. raz, čo odštartoval v lesoch pri Lučenci mtb preteky Novohradský pedál. A zasa sám. Sám si to vymyslel, sám si navrhol trasu, tak by bolo s trochou zlomyseľnosti mu povedať, že nech si ju aj sám vyznačí a sám zabezpečí. A presne toto on urobí. Keďže už to však robil 10 raz, tak všetko má vymakané, trasu vymyslenú, prejazdenú, odskúšanú, o

Zase raz si hlava povedala, že telo už isto zabudlo na príkoria, ktoré mu naposledy nachystala, že je čas znovu vystúpiť z komfortnej zóny a pokúsiť sa posunúť osobné limity. Ale aj nové miesta spoznať, nech to má nejakú pridanú hodnotu. Mám rád logické červené línie na mape a po VKM som logicky poškuľoval už dlho. Pár kúskov z nej poznám, pekné sú. Lenže... Nie je náročná len parametrami (vraj 248 km a 10 500 v. m.) a logistikou (pre stredoslováka). Pre niekoho aj monotónnosťou, Furt v takom zelenom tuneli, len les a chodník. Kľukatosť je ď

Čudné prepojenie, že? Ale malo to svoju logiku: chcel som pobehať niečo dlhšie a zároveň v „rovníkovom“ počasí končiaceho mája (ráno pekne, ale dusno, popoludní dážď) sa mi nechcelo na konci pri čakaní na spoj odkvapkávať pod seba niekde ďaleko od domu, ako zmoknuté kura. Tak som sa ráno odviezol do Považskej Teplej a indiánskym behom som zamieril domov. Takmer najkratšou cestou, podľa pohľadu do mapy. Nakoniec to bolo síce „trochu nadplán“ vďaka niekoľkým improvizáciám a neplánovaným zachádzkam, ale vlastne to malo všetko, čo som chcel: pru

 Čo človeku ako prvé napadne, keď sa chystá na maratón na horských bicykloch a takmer celý týždeň pred štartom silno prší, večerné správy zamestnávajú kalamitné situácie na vodných tokoch, diskusiu k pretekom krášlia fotky zablatených tátošov, ktorým sa už ani kolesá nedajú točiť a organizátor radšej deň pred štartom skráti trasu o 5 km a vynechá povestné lúky, ktoré na záver vytrestajú v prípade dažďa všetku techniku? No asi len to jediné: „Kam som sa to zasa vybral?“ Ale po poriadku. Maratón v Rajeckých Tepliciach evidujem už

Nechce sa mi nejako na bajku do terénu zatiaľ, ktovie prečo...  Asi že je čistý a furt prší :-) Takže keď po daždi na prvého mája oschli cesty, vyšiel Oskar a vyskytla sa možnosť spolujazdy (rozumej visenia v háku), nahodil som cesťák do vlaku a vybral som sa objavovať s miestnym znalcom cesty na pomedzí Považia a Valašska. Taký príjemný okruh to mal byť: z Púchova cez Vršatské Podhradie, Červený Kameň, Brumov – Bylnici, Vsetín a Kohútku nazad do Púchova. Asi 130 kilákov. S tým, že skúsime nejaké skratky, aby sme sa vyhli hlavnej ceste pred

Na konci minulého roku bol v Poprade otvorený nový cyklistický obchod Tatrybike - Trek. Nie je to žiadna maličká predajňa ale poriadny obchod. Poriadny nielen v zmysle veľkosti ale je v ňom aj čo obdivovať... Keďže takéto novinky fanúšikovia cyklistiky pod Tatrami neregistrujú každú chvíľu tak sme sa rozhodli projekt predstaviť a vyspovedali sme človeka, čo za tým všetkým stojí: Michala Kručaja Ahoj Mišo, my sa poznáme dlho ale na začiatku ťa trošku predstavíme: Odkiaľ pochádzaš a aký je tvoj vzťah k cyklistike? Pochádzam z Dolného Smokov

Zádielská dolina je medzi lezcami známa aj ako Slovenská paklenica. Samozrejme podobnosť čisto náhodná... V týchto miestach, ktoré sú už dnes národným parkom (ako Paklenica :) sa dajú okrem iného aj pekné prechádzky absolvovať a preto si dnes predstavíme takú základnú a na výhľady asi aj najkrajšiu z nich. Parkujeme na parkovisku pri vstupe do kaňonu na konci obce Zádiel. Ešte mimo sezóny je tu kľud, pár áut a v samoobslužnom automate si viete zaobstarať aj nejakú colu a chipsy :) Po krátkom pohľade do mapy sa rozhodujeme. Zbadajúc na mape prvý chod

Posledný aprílový deň sa uskutočnili v Bystričke pri Martine už tradičné cyklistické preteky. 12. ročník časovky v jazde do vrchu na horských bicykloch, nuž nebolo to ani kontinuálne do vrchu a ani tie horské nie je presne povedané lebo kto chcel aj na graveli mohol. Už dávnejšie sa mi do uší donieslo o tomto včasnom jarnom meraní si kondície a teraz sa mi podarilo aj to zažiť naplno... Rišo už ako domáci Turek (či turčan?) kedysi jeden report spísal a tak sme sa po rokoch k tomuto podujatiu dostali znovu. Legenda hovorila o veľkolepom a masami obľúbenom

Ultra dlhý pohyb v teréne je dnes v móde, to je fakt. Ale ako sa pred 16 rokmi začali u nás objavovať tie súčasné ultraakcie, počnúc Lazovkou, Stíhačkou, Ponitrianskou stovkou a ďalšími, nabralo to všetko viac taký športový, súťaživý, behavý charakter, mám dojem. No na druhej strane väčšina tých akcií má v podtitule slová „diaľkový pochod a ultrabeh“ a zväčša aj celkom milosrdný časový limit – takže do behania a pretekania nenúti každého. Je tu stále (a našťastie) veľká skupina ľudí, ktorí si dlhú štreku radi prejdú, ale krok

Lazová stovka 2023, najstaršia z mladých - 16. ročník, už druhý rok po covide zase v tradičnom, jarnom termíne. Každý tam išiel s inou motiváciou a osobnými predsavzatiami, niektorí možno ako novici skôr s otázkami v hlave a miernymi obavami typu „panebože, čo nás to len čaká...“. A ja skúsený starý vlk som si po štyroch účastiach tentokrát povedal, že nech sa deje, čo sa deje, budem si ju vychutnávať naplno. Ako sa to dá, o tom je tento návod. Tak v prvom rade sa treba vopred prihlásiť. To si najprv vychutnáš ten pocit, že si hrdina, leb

Nie je to tak dávno, čo sme sa prvýkrát zatúlali s lezečkami a lanom na Machnatô. Lezecká oblasť v srdci Demänovskej doliny je (nielen) Liptákom dobre známa. Svoju históriu píše už niekoľko desiatok rokov a vyrástli v nej celé generácie milovníkov vertikálneho baletu. Pre nás to však bolo niečo nové. Naklusali sme plní nadšenia, bez patričnej prípravy či znalostí miestnych pomerov. Zorientovať sa v množstve sektorov a ciest bez sprievodcu bol však pre nás tvrdý oriešok. Len zlomok línií má pri nástupe svoje označenie a správne odhadnúť obtia

Na úvod trochu geológie: Slovenský kras bol pôvodne vlastne podmorským cintorínom kadejakých malých pravekých potvoriek, ktoré si tam milióny rokov v pokoji kameneli. Ale alpínske vrásnenie im nedalo pokoj, zdvihlo celý ten blok vápenca nad hladinu a dotlačilo k nám. Ďalšie milióny rokov vodná erózia pílila, až to hučalo, a z pôvodne jednej dosky dnes máme sedem menších – krasové planiny Koniar, Plešivská, Silická, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska a Jasovská sú zároveň jadrom národného parku. A už dlhšie mi vŕtalo hlavou, ako ich všetky l

Pretože veľkonočné „násilie páchané na ženách“ nepraktikujem, vybral som sa páchať násilie aspoň na vlastnom bicykli, do centrálnej oblasti CHKO Strážovské vrchy. Vymyslel som si okruh z Považskej Bystrice - vyšlo to nakoniec asi na 90 km. Pôvodným jeho zámerom bolo najmä obzrieť niekoľko (na mape) nádherných ciest v lesoch, o ktorých som ale netušil, či sú v použiteľnom stave aj pre tenké gumy. Nejaké tie obete som bol ochotný položiť na oltár poznania, na druhej strane ale hrotiť to až do cyklokrosu som nemienil. Veľkonočný pondelok začal

Ako jar ožíva, začína ožívať aj telo, zdevastované Leteckou stovkou, a začínajú ho päty svrbieť a mapy trápiť - že čo by na seba vymyslelo, aby sa počas prvého aprílového víkendu dobre vyvenčilo a pritom sa moc nezničilo. Lebo o týždeň ho asi čaká seriózny zaberák - ak počasie dovolí (nedovolilo). Takže treba telo niečím „kratším“ rozcvičiť a zistiť, s akým tempom bude môcť asi počítať. Počasie sa ukazuje ideálne ultrabežecké, čiže nanič – s vetrom a dažďom. Sobota vhodnejšia, lebo škaredšia (s väčším dažďom), ale k