Skalky Chočských vrchov 1: Čerenová skala a Veľký portál

Keď niekto toto pohorie spomenie, samozrejme sa každému hneď vybaví Choč, Prosiecka a Kvačianska dolina, možno ešte Liptovský hrad. Napriek tomu, že kedysi vraj existovali nesmelé plány vyhlásiť tu národný park, dnes má toto malé pohorie na hranici Oravy a Liptova len prvý (najnižší) stupeň ochrany. Veď aj tie lesy na jeho svahoch tak vyzerajú... Samozrejme, cenné územia sú prísnejšie chránené, najmä tie spomínané. Ale aj mimo nich tu (vďaka geologickému zloženiu a vývoju pohoria) z lesa trčia početné skalky, niektoré s peknými vyhliadkami, niektoré so zaistenými lezeckými cestami. Ku niektorým vedú cestičky značkované, ku niektorým len zvážnice a „poľovnícke“ chodníčky. Mapy v telefóne ale výrazne pomôžu. Aj preto môžu byť tieto skalky zaujímavými cieľmi krátkych vychádzok, len treba dobré topánky a niekedy možno aj odhodlanie prebíjať sa „divočinou“. Aj iné výtvory krasovej tektoniky sa tu nájdu – napríklad škrapy, závrty, jaskyne a priepasti. Na úvod dáme tie dve lokality z názvu, v ďalších dieloch potom pridáme ďalšie.

ČERENOVÁ SKALA je z miestnych braliek/skaliek asi najznámejšia, aj preto, že trčí priamo nad kotlinu. Od parkoviska na konci Liptovskej Anny k nej vedie krátky náučný chodník, pekne značený drevenými šípkami. Najskôr po lesnej ceste, potom strmými serpentínkami, do polhodinky ste hore. Vyhliadka na skale je len jedným z výbežkov skalných stien, dlhých niekoľko stoviek metrov. Spolu majú názov Jánošíkov stôl. Liptovská Mara a veľká časť Liptova je zhora ako na dlani, oproti Nízke Tatry. Vraj je to častý cieľ lovcov východov slnka. My sme sa snažili tiež, len nevyšlo :-) Kto sa nechce vracať rovnakou cestou, je tu traverzový chodník od kríža dozadu, po západnom úbočí Čerenovej. Vyúsťuje na zvážnicu a tá v sedle Rovné v závere Anninej doliny – na zelenej značke, ktorá vedie na Pravnáč. Dole dolinou je to slabá polhodinka a bonusom je zaujímavá ruina starého kostolíka rovno oproti parkovisku.

Veľký portál nad Turíkom poznajú asi najskôr skalolezci, lebo na tejto skalnej stene je naťahaných dosť zaistených ciest. Aj tu sa dá na hornom konci dediny zaparkovať na malej „otočke“ priamo pod Hradišťom (ale tam sa moc neoplatí vyliezť). Potom kus hore Turíckou dolinou a za veľkým drevoskladom doprava do serpentín širokej zvážnice. Po takom kiláku a pol ďalší sklad: od neho doprava je v lese ukrytý súbor brál, stien, priepastí a jaskyniek a vyhliadkových plošiniek, tiež pod názvom Hradište. Akosi je tých hradísk v okolí veľa, nie? K nášmu cieľu ale treba ísť doľava – po lesnej ceste mladinou. V lese na hornom konci rúbanísk už presvitá dlhá skalná stena, ktorá sa tiahne severo-južným smerom až dole, skoro na dno doliny. Na jej hornom konci ďalšie hradisko plus nejaké jaskynky, v dolnej tretine ten Portál, ktorý je fakt poriadny. Ešte nižšie je zaujímavá Karfiolová jaskynka a strmý chodník popod stenu až dole. Fotiek odtiaľ ale veľa nemám, tak aspoň mapka prístupu (https://sk.mapy.cz):

Námet, scenár a réžia: Jaraba

Kamera: Ripo