Skalky Chočských vrchov 3: Holica, Lúčanská Magura, Ostrô

Tentokrát to bude úplne mimo turistických značiek, s východiskom aj cieľom na lúkach sedla Vrchvarta, ktorým prechádza cesta z Lúčok do Osádky (mimochodom veľmi pekná na bajk). Aj profíci si ju užili v septembri 2021, v závere 2. etapy Okolo Slovenska – možno si pamätáte na Saganov pokus o únik tesne pod vrcholom stúpania. Teraz je ale január, pod vrcholom čistý ľad, tak radšej otáčame a parkujeme trochu nižšie - miesta dosť, lebo snehu málo a cesta široká. Po vlastných sa vraciame hore ku hranici okresov a čakajú nás dva okruhy: jeden menší na úvod, cez Holicu, druhý väčší, na opačnú stranu, cez Maguru a Ostrô. Do toho sme pôvodne chceli zakomponovať aj štvrtý kopček (Havraniu), ale už nevydalo. Pri pohľade do mapy je na vrcholoch všetkých tých kopcov veľa brál a vyhliadok zakreslených, preto táto voľba. O našom motaní povie viac animácia a hore je na stiahnutie aj GPX.

Takže najskôr Holica (1086 m): to najkrajšie na úvod, aj pomerne jednoduché na orientáciu. Okrajom lúky vchádza do lesa zvážnica, tá nás dovedie na hrebeň a tam samozrejme hneď rúbanisko. No, aspoň že sa z neho otvárajú prvé výhľady, najmä dozadu na Oravu a Západné Tatry. Vrcholový hrebienok však rýchlo opeknie a z početných skaliek – braliek sú fajné výhľady na Choč, lúky okolo sedla Vrchvarta a aj na naše ďalšie ciele. Len hrôza nás chytá z tých obrovských rúbanísk všade v dohľade. Aj tu sú, na severnú stranu otočené, z nich zas výhľadom dominujú zjazdovky na Kubínskej holi. Aj kvôli rúbaniskám, siahajúcim až po hrebeň, schádzame záver radšej popod bralá. Vyhadzuje nás to v malom, zalesnenom/odlesnenom sedielku pred jedným z menších braliek a odtiaľ už len točíme doľava: najskôr na zvážnicu, z nej na chodník a na jeho konci intuitívne cez les, mierne klesajúc na jz okraj lúky, z ktorej sme začínali. Popod vyhliadkové bralká, po ktorých sme len nedávno poskakovali, sa vraciame nazad dole na asfaltku. Dve a pol hodinky nám to zabralo.

Druhá na rade je Lúčanská Magura (1170 m). Na tej je nakreslených preveľa brál a aj akési strže a prepadliská a jaskyne, no sme zvedavííííí! Cesta tam je najskôr pekná, po veľkých lúkach a pasienkoch s výhľadmi, ale ako vojdeme pod kopcom do lesa, zmení sa to na strmé stúpanie mordorom (= rúbaniskami). Aj susedný kopec Osobitô je oholený až hnus – vyzerá rovnako zle ako z opačnej strany, z Holice. Holý je aj vrchol Magury - ani tam nejdeme, rovno skáčeme do strmého juhovýchodného svahu a začíname sa preplietať pomedzi skalné steny. Tu výhľady do krajiny nie sú, zato ale poriadna divočina, niekde pod nohami aj strmina. Miestami ľadové cencúle visia po stovkách, miestami malé jaskynky, na jv konci poriadne bouldrovisko s rozhádzanými balvanmi. Aj jedno „falošné“ skalné okno nachádzame. Potom zas točíme lesom doľava dole a vychádzame na lúky v sedle medzi Magurou a Havraňou. Dominantnú skalnú vežu na konci hrebeňa Havranej vidíme aj zdola, ale už sa k nej neštveráme.

Takže na záver Ostrô (Ostroň? 1105 m). Dominuje okoliu, lebo je taký sám, nad okraj lúk vystrčený. Na jeho západnom okraji vidno dáke skalky. Postupujeme k nemu popod vyholené svahy Havranej, potom krížom cez lúku a popri chatách sa potrebujeme prebiť po spádnici (už lesom) na chodník, ktorý ide na jeho vrchol z Malatinej. Darí sa bez problémov, chodník je zjavne využívaný a vyhliadkový vrchol udržiavaný. Aj lavičky, aj ohnisko, aj vrcholová schránka. Dokonca aj miestne kriaky sú poriadne poskracované, aby nezavadzali. Výhľady takmer kruhové a zo susednej skalky smerom na západ ešte krajšie. Pekný záver – aj s vizuálnym prehľadom všetkých miest, ktorými sme dnes prechádzali.

Záver výletu: samozrejme, že sa nám nechce vracať nazad po chodníku, aj keď by to bolo pohodlnejšie. Tak to rúbeme strmo po spádnici priamo na západ a z lesa vychádzame priamo na lúčnu cestu, ktorá nás už bez pochýb dovádza priamo do cieľa, čiže na začiatok :-) Pekné to bolo a pekné je to tu najmä na jeseň (pripájam do galérie aj jednu z polovice októbra) – napríklad len na prechádzky po lúkach, netreba sa ani štverať do tých strmín. Ale kvôli skalkám a výhľadom sa to štveranie oplatilo.

Rišo Pouš