Skalky Chočských vrchov 2: Pravnáč a Liptovský hrad

Oproti prvému dielu (TU) zima postúpila do januára, ale vďaka vianočnému odmäku snehu rapídne ubudlo. Tak som si počkal, až to všetko zamrzne, a davááj objavovať ďalšie skalky. Tentokrát som rozklusal od vlaku z Liptovskej Teplej cez trávnaté kopčeky podhoria (Dvoriská, Malý a Veľký Hukov) do doliny Sestrč, ktorá tie dva bralnaté masívy (spomenuté v názve) rozsekáva. Pekné výhľady sú z tých lúk na oba kopce, aj na susednú Čerenovú s Jánošíkovým stolom a do bokov do kotliny.

Najprv teda Pravnáč: z doliny strmo, krížom cez lúky pod les (cestičiek jesto dosť) a hnusnými, strmými zvážnicami až hore ku krížu. Záver z Liptovskej Anny po zelenej, to je najstrmšia a najhnusnejšia zvážnica. Z lúk sa otvárajú pekné výhľady k Čerenovej a k Liptovskej Mare za ňou, z rúbanísk nanešťastie tiež. A vyrúbané je to tam teda dokonale, aj celý vrcholový hrebeň. Len strmé svahy tesne pod bralami (zatiaľ?) nie, tade vedie aj príjemný chodník akoby pralesom. Ale to je len krátka časť výstupu.

Vietor a dobiedzajúce snehové prehánky veľmi nepriali výhľadom, tak som zhora ušiel rýchlo – najskôr pár metrov nazad po tej zelenej, veľmi rýchlo som z nej ale odbočil doprava na nenápadný, ale zreteľný chodníček a premotal som sa popod vrcholové bralá smerom na juhozápad. Jaskyňu v Pravnáči som síce nenašiel, ale bralká krásne. Na niektoré sa dá aj vyliezť a vychutnať si ďalšie výhľady na Liptov, aj na protiľahlý Liptovský hrad. Potom strmóóóó dole lesom a samozrejme aj krížom cez rúbane nazad do doliny Sestrč, ku smerovníku červenej značky pod lesom. Len cez potok je tam problém prejsť, lebo nechcelo sa mi nižšie ku mostíku. Ale riešenie sa našlo v kombinácii atletických disciplín: skok o tyči do diaľky :-)

Hore na Liptovský hrad som si to trochu skrátil priamo po hrebienku, ktorý je tiež poriadne „vyčistený“ a super zvážnica priamo po spádnici (alebo aspoň chodník) sa dá využiť. Som zvedavý, aké erózne ryhy tu všade naokolo budú o pár rokov pri tomto systéme hospodárenia. Vyššie som sa pripojil na červeno-žltú, turistickú - a o chvíľu už som obzeral skalnú stenu s rebríkom do hradu. Rebrík je už festovný, kovový, hádam vydrží dlhšie ako ten starý, drevený. O hrade je viac TU , tak sa nejdem rozpisovať. Z hradu som pokračoval do sedla Predná Poľana, cestou je pár vyhliadok z okraja skalnej steny – ponad Sestrč nazad k Pravnáču, ako inak... Na obzretie hradného brala zdola zase poslúžila čerstvá zvážnica a vyrúbaný les. Zo sedla Predná poľana sa tam podľa mapy nedá netrafiť.

Spod brala už som sa len vyštveral (jasné, že cez rúbanisko) nazad na značku a už poslušne po červenej som zliezol do Kalamien, popri vynovenom a poriadne preľudnenom termálnom jazierku. Taká malá tulenia kolónia tam bola – veď ako inak v čase všeobecnej covidovej uzávery všetkých oficiálnych bazénov :-) Potom už len výklus nazad k vlaku – našťastie sa dá kadejako poza domy a záhrady, aj keď väčšinou po asfaltkách. Ale nie je to zase ďaleko, dá sa aj takto. A keby si to niekto chcel takto aj zopakovať, hore je gpx. Tie skalky sa fakt oplatí poobzerať aj mimo chodníkov, napriek troche lámania členkov cez divočinu :-) Tretí diel, to už bude väčšia divočina!

Rišo Pouš