Tri Kriváne

Týždeň po Ultra Lavarede a MF100 nastala chuť povymieňať dojmy, ponadávať na organizátorov a politikov, posťažovať sa na staré telá a nepriazne osudu a tak... A tak som bol prizvaný do „projektu Tri Kriváne“. Čiže vraj ľahký výklus na domácom ihrisku turčianskom. Ešte že to tam poznám, inak by som aj uveril, že to bude ľahké. Ráno sa v Sučanoch zliezli tri kusy – jeden krivý po Lavarede, druhý po MF100 a tretí po antibiotikách, tak by sa to mohlo volať aj Traja Kriváni. Neskoro prišiel samozrejme ten, ktorý najbližšie býva, klasika. Schovali sme bajky a kluskalo sa. Akože po modrej turistickej na prvý Kriváň – malofatranský, ten menší. Síce ho nebolo vidno, lebo nad hrebeňom mrak, ale to sa malo napraviť, a aspoň nebolo teplo. Samozrejme úvod je tu dlho asfaltový, naklonený len mierne, a teda priaznivo naklonený vykecávaniu. Presne takému, aby sme to tempo udýchali. Takže to ušlo rýchlo.

Jarolím nás odbočil do strmého, tak debata pokračovala len prerývane a udýchane, ale že je to až hore dlhočizné a strmočizné, šetrili sme telá aj pľúca poctivo. Keby ešte lesáci tak šetrili tú cestu po spádnici... Už dole zaparkované LKT jasne naznačovalo čo bude – ešte že bolo sucho. Takže prišlo aj na nadávanie na eróziu s premostením na slovenských politikov, dezolátov a konšpirátorov (čo je teraz často to isté).

Keď sme si vydýchli, že „CHVALABOHU“, zase sa debaty rozprúdili, lebo aj vzduch. No hlavne sklon sa ukľudnil. Na Vendovke sme vymenili vodovodku za prameňovku a išlo sa do prvého finále pomedzi jafury. Ohlodaný obelisk už trčal na horizonte a pomaly sa blížil, mrak už bol dávno kdesi het a panorámy úžasneli. Hore dokopy nik, len jedovatý vetrík, tak sme sa nezasedeli. Prvý Kriváň vybavený.

Presun na ten väčší Kriváň je jedna z najpríjemnejších častí tejto hrebeňovky, teraz umocnená vrcholiacim horským letom, plnofarebným. Stále ešte skoré dopoludnie, tak ani uhýbačky s davmi neboli časté, až okolo Pekelníka sa to začalo zahusťovať, ale to už sme zas len pomaly stúpali a chodníkov tam jeeee...

Za „hranou VFK“ ale už poriadne mravenisko a hore ani smerovník nebolo vidno. Zato krásne bolo vidno ten egoizmus lanovkových turistov – lebo nedá sa odfotiť sa a usadiť sa potom nižšie, to priamo pri tom smerovníku sa treba zložiť a zavadzať ostatným. Klasika. Tak sme dali fotku z Veľkého s Malým, nech sa to ráta, a zaznelo prianie: „preč z tohto námestia“. Ale čo by sme chceli na začiatku prázdnin a predĺženého víkendu, že? Druhý Kriváň vybavený tiež.

No, potrénovali sme techniku zbehu aj vyhýbania, vytriasli nohy v Snilovskom sedle a skotúľali sa k chate pod Chlebom. Chcelo to už nejakú kaloričnú pauzu, ale dohoda padla, že len z vlastných zásob, podporovať tamtú miestnu ekonomiku že dnes nebudeme. Tak len posedenie, po ňom ďalšie dotankovanie čistej, pramenistej, hadicovej - a Generál už nás staval do pozoru.

Lebo gravitácia vie byť sviňa, najmä v tejto kombinácii s dĺžkou a sklonom, tak sme si zase dobre potrénovali zbehy, aj s pár pauzičkami na vyklepanie horiacich stehien. Ale tu je tá výhoda, že čím nižšie, tým miernejšie, a ešte sme si mohli robiť srandu zo spotencov, trápiacich sa v protismere.

S prechodom na asfalt v Trusalovej začalo sa skrčmievať – lebo Malá Fatra obsahuje len dva Kriváne, ale v Turanoch je KRČMA KRIVÁŇ, a to bol plánovaný cieľ! Len ten asfalt už tak nechutil ako na začiatku. Horšie bolo, že sme prišli skoro – ešte mali „zapretô“. Ale vnútri už to žilo inventúrou či čím, tak nám ochotne načapovali, za čo v mene úspešného projektu ďakujeme, inak by sa to nerátalo. Samozrejme, že to hneď využilo pár miestnych štamgastov, zleteli sa ako muchy na med.

A to je skoro všetko, lebo autobus do Sučian stojí priamo pred krčmou a prišiel akurát po jednom pive. Hodinky mi síce zaštrajkovali už niekde v prvej polovici, tak v galérii len mapka ukradnutá z parťákovej Stravy, ale inak som ani vo sne nedúfal, že necelý týždeň po mordornej MF100 sa budem takto po hrebeňoch vyklusávať. Čiže za mňa spokojnosť a ako bonus som chlopakom sľúbil krutú odvetu v podobe podobného projektu TRI MINČOLY – so štartom a cieľom na Vrútkach.

Rišo Pouš